Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.
cirák
Lit. ICostovský
krátkodobá zmena zaťaženia zmena
zaťaženia opakujúca pravidelne krát
kych intervaloch (/zmena zaťaženia elek
trizačnej sústavy).
Ak Ba, Bg.: 94
kritický rozmer reaktora minimálny
objem jadrového reaktora, pri ktorom sa
dosahuje /kritický stav reaktora. chemické vlastnosti
niektorých kovov alebo ich zliatin umožnili
ich použitie jadrovej energetike ako chla
diace médiá, vysoký koeficient prestupu
tepla, stálosť pri vysokých teplotách níz
kych tlakoch, dobrá elektrická vodivosť,
ktorá umožňuje použiť elektromagnetické
čerpadlá, odolnosť proti radiácii i. Zväčšova
ním množstva štiepneho materiálu zväč
šuje intenzita rozmnožovania prvotných
. laplacián) musí rovnať
geometrickému faktoru (laplaciánu) g.
(/vnútorné ožiarenie). Cirák
Lit. Eajŕok
fiSN 0830, OS' 1005
Lit. spotreba hodinu MWh/h =
= MW, priemerné hodinové zaťaženie)* Gróh
kritická rovnica reaktora rovnica, na
základe ktorej možno určiť kritickosť reak-
torovej sústavy (/kritický rozmer reaktora). Pôsobením reflektora kri
tický rozmer reaktora zmenšuje. Kritické
rozmery menších reaktorov možno určiť
experimentálne tak, jadrové palivo
a moderátor, ktoré určitom pomere,
pridávajú aktívnej zóny kritického
stavu. Stron
cium kostiach, jód štítnej žlaze pod.
o 8,00, 8,30, 9,00, 9,30 h);
minutové, päťminútové, štvrťhodinovú, hodi
nové zaťaženie priemerné zaťaženie zodpo
vedajúce minútovej, päťminútovej, štvrťho
dinovej hodinovej spotrebe elektrickej
energie (napr.
Pre väčšinu reaktorov určenie kritic
kého rozmeru možno použiť rovnicu
_____k_____= 1
1 2Bl
kde /dĺžka migrácie neutrónov. Geometrický laplacián určí
z diférenciálnej rovnice
íd2<p)
dx2
Bg 0
kde hustota toku tepelných neutrónov
a rozmer.
kovové médiá jadrovej elektrárni za
riadenie alebo systém technických jednotiek
zahrnujúci celý proces použitia skvapalne
ných kovov ako chladiacich médií (/primár
na časť jadrovej elektrárne). rýchla zmena zaťaženia,
ktorá vyžaduje regulovať frekvenciu sú
stave.: 64
kotolný zákon /dozorný orgán pre parné
kotly. sústava nadkritická, ne
rovnosť vyjadruje podkŕitickosť
sústavy. prítomnosť veľkým
nedostatkom hlavné úsilie venuje na
ich odstránenie (/čistenie kovových médií
v jadrovej elektrárni). Materiálový laplacián Bm
možno určiť rovnice
ke ~Bmr
1
1 L2Bi
kde multiplikačný faktor,
r vek neutrónov podľa Fermiho mo
delu starnutia,
L dĺžka difúzie,
e základ prirodzených logaritmov
(/vek neutrónov, /Fermiho model
starnutia).
Ak byť sústava kritická, materiálový
faktor (tzv. reaktoroch rýchle neutró
ny lítium Li, horčík zliatinu sodíka
Na draslíka pomere 0,55 0,45),
Obsah, resp.
V reaktoroch tepelné- neutróny možno
použiť lahkotaviteľné kovy, ako olovo
Pb, lítium Li, sodík zliatina olova Pb
a bizmutu Bi. Gróh
krátkodobé zaťaženie elektrizačnej sústa
vy veľkosť zaťaženia hodinových alebo
kratších časových úsekoch (/premenlivosť
zaťaženia elektrizačnej sústavy),
Rozoznávame:
okamihové zaťaženie zaťaženie, ktoré
možno zisťovať čítaním wattmetri alebo
vyhľadaním páske registračného watt-
metra zvolenom okamihu;
polhodinové zaťaženie zaťaženie zis
ťované okrúhlych polhodinách (napr. Blízko stredu celej sústavy umiest
ňuje malý neutrónový zdroj (do 106 neutró
nov sekundu) rôznych bodoch sústavy
sa rozmiestnia počítače neutrónov.kotolný zákon 148
Ak závodných teplárňach inštalujú
plynové turbíny, treba riešiť výrobu
tepla /kotle využitie odpadového
tepla.
Ak ide reaktor bez reflektora, jeho kri
tický rozmer závisí rozmnožovacích vlast
ností náplne aktívnej zóny jej geomet
rického tvaru.: 37, 94
kritické napätie koróny /strata korónou.
Sem patrí napr.
Dobré fyzikálne.
kritický orgán organizmu orgán ži
vom organizme, ktorom daný rádio-
nuklid najviacej koncentruje, napr.
