ELEKTROTECHNICKY NÁUČNÝ SLOVNÍK #5 Elektroenergetika

| Kategorie: Kniha  |

Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Ladislav Reiss

Strana 108 z 416

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Ionizačné komory pracujú tejto oblasti. obr. Hozza ionizačná komora zariadenie regi­ stráciu jadrového žiarenia využívajúce schop­ nosť tvorby iónov nabitou časticou pri jej prechode plynom (/detektor). Cirák Lit. V oblasti ešte vyšších napätí (za bodom G) dochádza lavínovitej ionizácii elektric­ kým prierazom. Cirák ionizujúce žiarenie prúd rýchlo letia­ cich nabitých nenabitých častíc (vrátane fotónov) dostatočnou energiou vyvolanie deja, pri ktorom vznikajú ióny zmenou ná­ boja elektrónového obalu atómu alebo mole­ kuly uvoľňujú elektróny (/interakcia žiarenia látkou). Nepriamo ionizujúce častice (neutróny, fo­ tóny pod. Predstavuje komoru naplnenú plynom, ku ktorej pripojené dve navzájom izolo­ vané elektródy obr. Ióny elektróny účinkom elektrického pola komore zhromaždujú príslušných elektródach uzavretom okruhu vytvá­ rajú elektrický prúd, ktorý meria citlivým galvanometrom alebo elektronkovým mera­ cím prístrojom.ionizačná komora 110 vzdialenosti zostávajúceho kladného iónu. Prúdová komora neregistruje jednotlivé častice, ale meria strednú hodnotu ionizačného prúdu vyvolaného prechodom častíc cez jej pra­ covný objem. elektró- dam pripojený zdroj elektrického napätia.). Najväčšie hodno­ ty ionizačnej energie majú vzácne (inert­ né) plyny najmenšie alkalické kovy. V nezávislom iónovom budení ortuťový usmerňovač napájaný cez transformátor z výstupu pomocného synchrónneho gene­ rátora, závislom iónovom budení {p.) dostatočnou kine­ tickou energiou vyvolanie ionizácie pat­ ria skupiny priamo ionizujúcich častíc. plynové zosilnenie. Ďalším zvy­ šovaním potenciálového rozdielu (úsek BC) nastáva nárazová ionizácia vytvárajú sa podmienky pre tzv. Impulzné komory používajú registráciu jednotli­ vých silno ionizujúcich častíc.) z hlavného synchrónneho generátora alebo . obr. Jednotí elektród í 0 1+ - H— — I __ \ Ionizačná komora 1 schéma U zdroj napätia, galvanometer 2 závislosť prúdu ionizačnej komory pripojeného napätia často býva kovový obal komory. Nabité častice (elektróny, pozitróny, pro­ tóny, častice pod.). Hodnota prúdu závisí od intenzity žiarenia intenzity elektrického poľa komore. Je mierou elektropozitívnosti udáva sa v elektrónvoltoch {/jednotky energie).: 90 iónové budenie budenie synchrónneho generátora riadeného ortuťového usmerňo­ vača (/regulácia budenia pomocou riadených usmerňovačov). Pri zvyšovaní rozdielu poten­ ciálov elektródach pri konštantnej inten­ zite žiarenia ionizačný prúd dôsledku čiastočnej rekombinácie iónov spočiatku vzrastá (úsek Pri dostatočnom rozdiele potenciálov (úsek prúd takmer konštantný, rovný nasýtenému prúdu, pria­ mo úmerný intenzite žiarenia. Závi­ sí protónového (atómového) čísla Z príslušného prvku (j>. Poznáme dva typy ionizačných komôr: impulzné prúdové (integračné).) môžu uvoľňovať priamo ioni­ zujúce častice, alebo vyvolať jadrovú pre­ menu sprevádzanú emisiou priamo ionizujú­ cich častíc