Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.
) dostatočnou kine
tickou energiou vyvolanie ionizácie pat
ria skupiny priamo ionizujúcich častíc. Závi
sí protónového (atómového) čísla Z
príslušného prvku (j>. obr.
Nepriamo ionizujúce častice (neutróny, fo
tóny pod.
Je mierou elektropozitívnosti udáva sa
v elektrónvoltoch {/jednotky energie). Cirák
Lit. Jednotí elektród
í 0
1+ -
H— —
I __
\
Ionizačná komora
1 schéma
U zdroj napätia, galvanometer
2 závislosť prúdu ionizačnej komory pripojeného
napätia
často býva kovový obal komory.ionizačná komora 110
vzdialenosti zostávajúceho kladného
iónu.)
z hlavného synchrónneho generátora alebo
.
Predstavuje komoru naplnenú plynom,
ku ktorej pripojené dve navzájom izolo
vané elektródy obr. Hodnota prúdu závisí od
intenzity žiarenia intenzity elektrického
poľa komore. Ďalším zvy
šovaním potenciálového rozdielu (úsek BC)
nastáva nárazová ionizácia vytvárajú sa
podmienky pre tzv.
Nabité častice (elektróny, pozitróny, pro
tóny, častice pod. Impulzné
komory používajú registráciu jednotli
vých silno ionizujúcich častíc.). plynové zosilnenie.: 90
iónové budenie budenie synchrónneho
generátora riadeného ortuťového usmerňo
vača (/regulácia budenia pomocou riadených
usmerňovačov).
V oblasti ešte vyšších napätí (za bodom G)
dochádza lavínovitej ionizácii elektric
kým prierazom. elektró-
dam pripojený zdroj elektrického napätia. Pri zvyšovaní rozdielu poten
ciálov elektródach pri konštantnej inten
zite žiarenia ionizačný prúd dôsledku
čiastočnej rekombinácie iónov spočiatku
vzrastá (úsek Pri dostatočnom rozdiele
potenciálov (úsek prúd takmer
konštantný, rovný nasýtenému prúdu, pria
mo úmerný intenzite žiarenia. Najväčšie hodno
ty ionizačnej energie majú vzácne (inert
né) plyny najmenšie alkalické kovy.
Hozza
ionizačná komora zariadenie regi
stráciu jadrového žiarenia využívajúce schop
nosť tvorby iónov nabitou časticou pri jej
prechode plynom (/detektor).).
Ióny elektróny účinkom elektrického
pola komore zhromaždujú príslušných
elektródach uzavretom okruhu vytvá
rajú elektrický prúd, ktorý meria citlivým
galvanometrom alebo elektronkovým mera
cím prístrojom. Ionizačné
komory pracujú tejto oblasti. obr.
Poznáme dva typy ionizačných komôr:
impulzné prúdové (integračné). Prúdová
komora neregistruje jednotlivé častice, ale
meria strednú hodnotu ionizačného prúdu
vyvolaného prechodom častíc cez jej pra
covný objem.
V nezávislom iónovom budení ortuťový
usmerňovač napájaný cez transformátor
z výstupu pomocného synchrónneho gene
rátora, závislom iónovom budení {p.) môžu uvoľňovať priamo ioni
zujúce častice, alebo vyvolať jadrovú pre
menu sprevádzanú emisiou priamo ionizujú
cich častíc. Cirák
ionizujúce žiarenie prúd rýchlo letia
cich nabitých nenabitých častíc (vrátane
fotónov) dostatočnou energiou vyvolanie
deja, pri ktorom vznikajú ióny zmenou ná
boja elektrónového obalu atómu alebo mole
kuly uvoľňujú elektróny (/interakcia
žiarenia látkou)
