Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.
Cirák
Lit. elektró-
dam pripojený zdroj elektrického napätia.
Poznáme dva typy ionizačných komôr:
impulzné prúdové (integračné). Pri zvyšovaní rozdielu poten
ciálov elektródach pri konštantnej inten
zite žiarenia ionizačný prúd dôsledku
čiastočnej rekombinácie iónov spočiatku
vzrastá (úsek Pri dostatočnom rozdiele
potenciálov (úsek prúd takmer
konštantný, rovný nasýtenému prúdu, pria
mo úmerný intenzite žiarenia. Závi
sí protónového (atómového) čísla Z
príslušného prvku (j>. Ionizačné
komory pracujú tejto oblasti. Ďalším zvy
šovaním potenciálového rozdielu (úsek BC)
nastáva nárazová ionizácia vytvárajú sa
podmienky pre tzv.
V nezávislom iónovom budení ortuťový
usmerňovač napájaný cez transformátor
z výstupu pomocného synchrónneho gene
rátora, závislom iónovom budení {p.
Hozza
ionizačná komora zariadenie regi
stráciu jadrového žiarenia využívajúce schop
nosť tvorby iónov nabitou časticou pri jej
prechode plynom (/detektor).
Nabité častice (elektróny, pozitróny, pro
tóny, častice pod.
Ióny elektróny účinkom elektrického
pola komore zhromaždujú príslušných
elektródach uzavretom okruhu vytvá
rajú elektrický prúd, ktorý meria citlivým
galvanometrom alebo elektronkovým mera
cím prístrojom. obr.)
z hlavného synchrónneho generátora alebo
.: 90
iónové budenie budenie synchrónneho
generátora riadeného ortuťového usmerňo
vača (/regulácia budenia pomocou riadených
usmerňovačov).) môžu uvoľňovať priamo ioni
zujúce častice, alebo vyvolať jadrovú pre
menu sprevádzanú emisiou priamo ionizujú
cich častíc. Jednotí elektród
í 0
1+ -
H— —
I __
\
Ionizačná komora
1 schéma
U zdroj napätia, galvanometer
2 závislosť prúdu ionizačnej komory pripojeného
napätia
často býva kovový obal komory.) dostatočnou kine
tickou energiou vyvolanie ionizácie pat
ria skupiny priamo ionizujúcich častíc.
Je mierou elektropozitívnosti udáva sa
v elektrónvoltoch {/jednotky energie). Cirák
ionizujúce žiarenie prúd rýchlo letia
cich nabitých nenabitých častíc (vrátane
fotónov) dostatočnou energiou vyvolanie
deja, pri ktorom vznikajú ióny zmenou ná
boja elektrónového obalu atómu alebo mole
kuly uvoľňujú elektróny (/interakcia
žiarenia látkou).
Predstavuje komoru naplnenú plynom,
ku ktorej pripojené dve navzájom izolo
vané elektródy obr. Hodnota prúdu závisí od
intenzity žiarenia intenzity elektrického
poľa komore. obr.
Nepriamo ionizujúce častice (neutróny, fo
tóny pod. Impulzné
komory používajú registráciu jednotli
vých silno ionizujúcich častíc. plynové zosilnenie. Najväčšie hodno
ty ionizačnej energie majú vzácne (inert
né) plyny najmenšie alkalické kovy.).
V oblasti ešte vyšších napätí (za bodom G)
dochádza lavínovitej ionizácii elektric
kým prierazom. Prúdová
komora neregistruje jednotlivé častice, ale
meria strednú hodnotu ionizačného prúdu
vyvolaného prechodom častíc cez jej pra
covný objem.).ionizačná komora 110
vzdialenosti zostávajúceho kladného
iónu
