Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.
Predstavuje komoru naplnenú plynom,
ku ktorej pripojené dve navzájom izolo
vané elektródy obr.
Nabité častice (elektróny, pozitróny, pro
tóny, častice pod.) môžu uvoľňovať priamo ioni
zujúce častice, alebo vyvolať jadrovú pre
menu sprevádzanú emisiou priamo ionizujú
cich častíc. Ionizačné
komory pracujú tejto oblasti.ionizačná komora 110
vzdialenosti zostávajúceho kladného
iónu. Ďalším zvy
šovaním potenciálového rozdielu (úsek BC)
nastáva nárazová ionizácia vytvárajú sa
podmienky pre tzv. Závi
sí protónového (atómového) čísla Z
príslušného prvku (j>. Najväčšie hodno
ty ionizačnej energie majú vzácne (inert
né) plyny najmenšie alkalické kovy.)
z hlavného synchrónneho generátora alebo
. plynové zosilnenie.). obr.
Je mierou elektropozitívnosti udáva sa
v elektrónvoltoch {/jednotky energie).
Ióny elektróny účinkom elektrického
pola komore zhromaždujú príslušných
elektródach uzavretom okruhu vytvá
rajú elektrický prúd, ktorý meria citlivým
galvanometrom alebo elektronkovým mera
cím prístrojom. Pri zvyšovaní rozdielu poten
ciálov elektródach pri konštantnej inten
zite žiarenia ionizačný prúd dôsledku
čiastočnej rekombinácie iónov spočiatku
vzrastá (úsek Pri dostatočnom rozdiele
potenciálov (úsek prúd takmer
konštantný, rovný nasýtenému prúdu, pria
mo úmerný intenzite žiarenia. Impulzné
komory používajú registráciu jednotli
vých silno ionizujúcich častíc.) dostatočnou kine
tickou energiou vyvolanie ionizácie pat
ria skupiny priamo ionizujúcich častíc.
V nezávislom iónovom budení ortuťový
usmerňovač napájaný cez transformátor
z výstupu pomocného synchrónneho gene
rátora, závislom iónovom budení {p. Jednotí elektród
í 0
1+ -
H— —
I __
\
Ionizačná komora
1 schéma
U zdroj napätia, galvanometer
2 závislosť prúdu ionizačnej komory pripojeného
napätia
často býva kovový obal komory. Prúdová
komora neregistruje jednotlivé častice, ale
meria strednú hodnotu ionizačného prúdu
vyvolaného prechodom častíc cez jej pra
covný objem. Cirák
Lit. obr.
Hozza
ionizačná komora zariadenie regi
stráciu jadrového žiarenia využívajúce schop
nosť tvorby iónov nabitou časticou pri jej
prechode plynom (/detektor).
Poznáme dva typy ionizačných komôr:
impulzné prúdové (integračné).
Nepriamo ionizujúce častice (neutróny, fo
tóny pod. Hodnota prúdu závisí od
intenzity žiarenia intenzity elektrického
poľa komore.
V oblasti ešte vyšších napätí (za bodom G)
dochádza lavínovitej ionizácii elektric
kým prierazom.).: 90
iónové budenie budenie synchrónneho
generátora riadeného ortuťového usmerňo
vača (/regulácia budenia pomocou riadených
usmerňovačov). elektró-
dam pripojený zdroj elektrického napätia. Cirák
ionizujúce žiarenie prúd rýchlo letia
cich nabitých nenabitých častíc (vrátane
fotónov) dostatočnou energiou vyvolanie
deja, pri ktorom vznikajú ióny zmenou ná
boja elektrónového obalu atómu alebo mole
kuly uvoľňujú elektróny (/interakcia
žiarenia látkou)
