Pri ťažkých poraneniach, zvlášť pri zlomeninách ko
stí načim uvážiť, pri prevádzaní umelého dýchania
nemá použiť len tohto spôsobu.
Kriesenie môžeme podporovať, keď trieme chodidlá
kefou, keď vstrekujeme mäkkou hadicou (svlažovačom)
do konečníka studenú vodu, alebo keď polievame hrudník
a brucho striedavo studenou teplou vodou; pri tom vše
tkom ale umelé dýchanie nesmie byť prerušené. Keď postihnutý prišiel vedomiu, nesmieme
ho nechať bez dozoru. plieskaním
po obličaji. Len silné krvácanie vyžaduje
lekársku pomoc.), ale ležať stále nadvihnu
tým telom.jinu srdečnú.
Len potom smie zachránený napiť niečoho teplého
(kávy, čaju, alkoholu atď.
Pri umelom dýchaní načim bedlivo pozorovať, sa
vracia prirodzené dýchanie; tiež načim budiť postihnutého
k vedomiu volaním dráždením kože, napr. robí sovrenou päsťou alebo stočenou
látkou, mierne silnými rýchle opätovanými nárazmi na
krajinu srdečnú, tiež trením srdečnej krajiny striedavo
horúcou vodou studenou šatkou.
Miestne poranenia, ktoré podľa skúseností ľahko
hoja, nemusíme prvej chvíli všímať môžu byť ne
skoršie lekársky ošetrené.
