Druhý diel učebnice obsahuje teóriu indukčných, strojov, jednosmerných strojov, synchrónnych strojov,komutátorových motorov na striedavý prúd a usmerňovačov, pokyny na ich navrhovanie, konštrukciua obsluhu. Učebnica je určená predovšetkým pre štvorročné priemyselné školy elektrotechnické so špecializáciou „Stavba elektrických strojov a prístrojov,, a pre mimoriadne formy štúdia na týchto školách. Možno ju však použit ako pomocnú učebnicu pre ostatné elektrotechnické priemyselné školy.
Prebytok
odparenej ortuti kondenzuje stenách nádoby steká späť katódy. Táto teplom do
padajúcich iónov zohreje vysokú emisnú teplotu, jej hladine vznikne
tzv.
Moderným usmerňovacím ventilom pracujúcim opísanom princípe je
tyratrón.
Takto upravené usmerňovacie ventily možno vyrobiť 000 A
a 000 jednej banke (AEG), životnosť majú 000 000 hodín. katódová škvrna, ktorá zdrojom emitovaných elektrónov.
Úbytok napätí Žeraviace napätie býva žeraviaci
prúd obnáša špičkového prúdu anódy.
Ku konštrukcii ortuťových usmerňovačov bez žeravenej katódy viedol
tento poznatok:
Kladné ióny pohybujú banke smerom katóde, narážajú ňu
a odovzdávajú jej svoju kinetickú energiu forme tepla. Anóda býva
grafitová alebo začierneného oceľového plechu tvar striešky nad
katódou.
Túto skutočnosť veľmi účelne využívajú novodobé ortuťové usmerňovače,
v ktorých katódu tvorí tekutá ortuť dne nádoby. Teplom sa
ortuť odparuje svojimi iónmi ruší priestorový náboj elektrónov.
Výhodou tekutej katódy jej veľký povrch veľká hmota, takže bez
poškodenia vydrží tie najvyššie prúdy zaručuje veľkú preťažiteľnosť
usmerňovača.zväčší množstvo nárazov medzi nimi atómami plynu, tak celkom
samočinne získa vždy dostatočný počet kladných iónov, potrebný na
neutralizovanie zvýšeného priestorového náboja- elektrónov.
Osobitným zapalovacím zariadením treba však vždy začiatku pre
vádzky usmerňovač zapáliť, znamená vytvoriť jeho katóde katódovú
škvrnu túto pomocným zariadením udržiavať tak, aby nezhasla čase
menšieho zaťaženia, alebo čase prestávky zaťažení. Pri istom dostatočne veľkom
prúde môže katóda dopadajúcimi iónmi tak zohriať, vypnutí
žeraviaceho prúdu bude emitovat udrží ventil činnosti. kysličníka bárya, ktoré majú tú
vlastnosť, emitujú elektróny pri pomerne nízkych teplotách.
Dnes robia iba pre prúdy pretože pre väčšie hodnoty sú
výhodnejšie ortuťové usmerňovače ortuťovou katódou. Žeravenie
katódy mohlo slúžiť iba zapálenie oblúka nažeravení zaťažení
dostatočným prúdom mohlo odpojiť.
Na tomto princípe pracujú výbojkové usmerňovače žeravenou katódou. Táto energia,
vzhľadom veľkú hmotu iónov, veľká. Majú obvykle nepriamo
žeravenú katódu, ktorá skladá valca pokrytého monomolekulovou
vrstvou kysličníkov vzácnych zemín, napr.
647
.
Bývajú zatavenej sklenej alebo oceľovej banke. Katóda
sa emisnú teplotu vyhrieva holým volfrámovým vláknom. Potrebný tlak ťažkého plynu udržuje náplň argónu, xenónu,
alebo kvapka ortuti. Býva vystrojený riadiacou mriežkou, ktorou možno regulovať na
pätie ktorá umožňuje jeho použitie pre najrozmanitejšie účely
