Elektrické stroje a prístroje II.

| Kategorie: Učebnice  | Tento dokument chci!

Druhý diel učebnice obsahuje teóriu indukčných, strojov, jednosmerných strojov, synchrónnych strojov,komutátorových motorov na striedavý prúd a usmerňovačov, pokyny na ich navrhovanie, konštrukciua obsluhu. Učebnica je určená predovšetkým pre štvorročné priemyselné školy elektrotechnické so špecializáciou „Stavba elektrických strojov a prístrojov,, a pre mimoriadne formy štúdia na týchto školách. Možno ju však použit ako pomocnú učebnicu pre ostatné elektrotechnické priemyselné školy.

Vydal: Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry Bratislava Autor: Rudolf Mravec

Strana 519 z 662

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
magnetohydrodynamickým generátorom, ktoré umožňujú priamu pre­ menu pôsobením magnetického poľa pary kovov ktorých výskumu na celom svete venuje veľká pozornosť. U nás prvý hydroalternátor výkonom 825 kVA pri ot/min 000 V bol postavený 1898 bývalej Kolbenke (dnes ČKD Praha). Jeho rozmery menšie ako rozmery bežne vyrábaných turboalter­ nátorov 150 SSSR. Pripravuje iba projekt turboalternátor 350 MVA. Na­ teraz nie ešte vyriešené všetky problémy súvisiace realizovaním stavby stroja tak veľkého výkonu. V roku 1884 uviedol Nikola Tesla dvojfázový synchrónny generátor motor, takže tomto obore patrí svetové prvenstvo. Aká bude budúcnosť vývoja alternátorov, možno dnes iba ťažko predvídať. Podľa jeho návrhu postavila firma Oerlikon Laufene trojfázový alternátor výkonom 300 ktorý diaľkovým vedením pri napätí prostredníctvom transformátorov napájal trojfázový motor 100 firmy AEG, poháňajúci čerpadlo umelého vodopádu frank­ furtskom výstavišti. Browna. Rozhodujúcim medzníkom vývoji synchrónnych generátorov bola svetová elektrotechnická výstava Frankfurte nad Mohanom roku 1891, počas ktorej uskutočnil prvý trojfázový prenos energie Laufenu Frankfurtu na trase dlhej 175 km. roku 1900 postavil tento závod pre Londýn alternátor 000 kVA, 500 ktorý tomto čase bol najväčším svete. U nás bežne vyrábajú turboalternátory 160 MW. Jeho dlho trvajúci spor prívržencami jednosmerného systému (Křižík) rozhodol konečnou platnosťou prospech trojfázového prúdu profesor praž­ skej techniky dr. K rozvoju turboalternátorov nepriamo prispel Slovák Aurel Stodola (1859 až 1942), ktorý svojím celoživotným dielom vypracoval návrh konštrukciu parných turbín vysoký stupeň dokonalosti, takže stali ideálnym tepelným motorom podobne rozvoju hydroaltemátorov prispela Kaplanova turbína, po prvý raz zhotovená Brne roku 1919 firmou Storch. Medzi najväčšie volnoběžné alternátory patria napr. V roku 1963 dal skúšobnej prevádzky najväčší turboalternátor SSSR s výkonom 300 (kotol 9001 pary hodinu), určený pre Čerepetskú elektráreň. Podľa dnešného stavu treba hraničný výkon turboalternátorov považovať výkon 500 MVA pri­ pravujú projekty pre turboalternátory výkonom 700 000 MVA. Hlavným tvorcom tohto odvážneho projektu bol opäť geniálny Michael Dolivo-Dobrovoľskij. stroje pre Kujbyševskú centrálu výkonom 200 MVA pri 83,30 ot/min pripravuje stavba hydro- alternátora MVA pri 375 ot/min. Zakladateľ tohto nášho popredného elektrotechnického závodu Kolben bol veľkým propagátorom alternátorov tým elektrifikácie trojfázovým systé­ mom. Prvý turboalternátor hladkým rotorom výkonom 7. 524 .výstave Viedni roku 1883. Karel Domalíp (1846 —1909) tým urýchlil rozvoj nášho priemyslu asi rokov. Je možné, ustúpia novým ekonomickejším spôsobom premeny energie, naj­ mä tzv. Napríklad budapeštianska firma Ganz vysta­ vovala generátor poháňaný parným strojom výkonom 150 k. Prvý trojfázový alterná­ tor navrhol uviedol prevádzky Haselwander 1887. Zapojovanie do hviezdy trojuholníka prihlásil patentovanie Dolivo-Dobrovoľskij roku 1889.0 kVA pri 000 ot/min vyrobila firma BBC Badene podľa patentu Ch