Tak ako v priebehu historického vývoja, tak aj v dnešnej dobe meranie úzko súvisí
s rozvojom vedy a techniky. Pokrok v technike (nové technológie, nové materiály, elektronika,
mikroelektronika, výpočtová technika) umožňuje zdokonaľovať meranie – meracie prístroje,
meracie metódy a spôsoby spracovania nameraných hodnôt . Dokonalejšie meranie umožňuje
objektívnejšie, presnejšie získavať údaje o objektoch a javoch, čo umožňuje spätne zvyšovať
úroveň techniky a overovať vedecké hypotézy. Rozvoj techniky a vedecký pokrok teda úzko súvisí
s meraním.
Autor: Doc. Ing. Miroslav Mojžiš, CSc
Strana 9 z 71
Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.
3) Vlastné meranie
Vlastné číslicové elektrické meranie pozostáva nasledovných pracovných úkonov:
a) Zapojenie meracej aparatúry zdroje elektrickej energie.
Overovanie, úkon, pri ktorom overí presnosť nejakého zariadenia.)
a správnosti zapojenia meracej zostavy.
a) Výpočet hodnôt meraných veličín odčítaných výchyliek meracích prístrojov.
Rozdiel medzi údajom overovanom zariadení (X) overovacom (presnejšom) (X`) sa
nazýva chyba platí:
= X`
. (Ak nejedná automatickú
meraciu aparatúru, dôležitá časová synchronizácia pri odčítaní hodnôt nezávislej
a závislých veličín. najpravdepodobnejšej nameranej hodnoty.) Dávame dôraz na
jednoznačnosť záznamu.), regulačných prvkov (min.(nepriame meranie )
e) Znázornenie nameraných funkčných závislostí graficky.
b) Odčítanie (pozorovanie) resp.
c) Výpočet ďalších štatistických charakteristík.
Absolútne kalibrovanie, úkon, pri ktorom geometrických rozmerov, vnútorných
vlastností zariadenia hodnoty vstupných veličín určí stupnica jeho výstupnej veličiny.
Merací rozsah, časť rozsahu stupnice, ktorej prístroj meria zaručenou presnosťou. záznam nemeraných hodnôt.
4) Vyhodnotenie nameraných hodnôt.
c) Odpojenie zdrojov elektrickej energie, vyhotovenie zoznamu použitých prístrojov,
rozpojenie obvodu uloženie jednotlivých súčastí meracej zostavy.
b) Stanovenie presnosti merania resp. Celý rozsah nameraných hodnôt rozdeľujeme spravidla (pri
výukovom meraní) ekvidistantných úsekov. Základné pojmy
Merací prístroj, zariadenie transformujúce nejakú fyzikálnu veličinu (napr.3. elektrickú) na
veličinu prístupnú vnímaniu človeka (zraku dĺžka (výchylka), číslo). klepnutie.
d) Výpočet požadovanej veličiny viacerých nameraných veličín.
1. Vhodný krátky zvukový signál napr.
Vyhodnotenie nameraných hodnôt uskutočníme ručnej kalkulačke resp. dielikoch
stupnice medzi krajnými hodnotami stupnice. grafické znázornenie
na milimetrovom papieri alebo samočinným počítačom prípadne tlačiarňou zapisovačom.
Rozsah stupnice, hodnota meranej veličiny spravidla jej jednotkách resp.
e) Kontrola nastavených rozsahov meracích prístrojov (max.
Overovanie porovnávaním, úkon, pri ktorom overuje udávaná presnosť nejakého
zariadenia porovnávaním zariadením presnejším.
Kalibrovanie, úkon, pri ktorom určí stupnica meracieho prístroja.9
c) Usporiadanie meracích prístrojov pomocných zariadení pracovnom stole prihliadajúc
na;
- dostupnosť pri odčítaní meraných hodnôt
- ich rušenie vonkajšími vplyvmi
- ich vzájomné rušenie
- dostupnosť regulačných prvkov
- celkovú prehľadnosť zásadnú podobnosť schémou zapojenia
d) Zapojenie všetkých meracích prístrojov zariadení podľa schémy zapojenia.
Overovanie uskutočňuje etalónoch jednotiek fyzikálnych veličín meracích
prístrojoch
