Tak ako v priebehu historického vývoja, tak aj v dnešnej dobe meranie úzko súvisí
s rozvojom vedy a techniky. Pokrok v technike (nové technológie, nové materiály, elektronika,
mikroelektronika, výpočtová technika) umožňuje zdokonaľovať meranie – meracie prístroje,
meracie metódy a spôsoby spracovania nameraných hodnôt . Dokonalejšie meranie umožňuje
objektívnejšie, presnejšie získavať údaje o objektoch a javoch, čo umožňuje spätne zvyšovať
úroveň techniky a overovať vedecké hypotézy. Rozvoj techniky a vedecký pokrok teda úzko súvisí
s meraním.
Autor: Doc. Ing. Miroslav Mojžiš, CSc
Strana 9 z 71
Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.
Overovanie uskutočňuje etalónoch jednotiek fyzikálnych veličín meracích
prístrojoch.
4) Vyhodnotenie nameraných hodnôt.
Absolútne kalibrovanie, úkon, pri ktorom geometrických rozmerov, vnútorných
vlastností zariadenia hodnoty vstupných veličín určí stupnica jeho výstupnej veličiny. elektrickú) na
veličinu prístupnú vnímaniu človeka (zraku dĺžka (výchylka), číslo).
Rozdiel medzi údajom overovanom zariadení (X) overovacom (presnejšom) (X`) sa
nazýva chyba platí:
= X`
.3.
b) Stanovenie presnosti merania resp. Celý rozsah nameraných hodnôt rozdeľujeme spravidla (pri
výukovom meraní) ekvidistantných úsekov.
Overovanie porovnávaním, úkon, pri ktorom overuje udávaná presnosť nejakého
zariadenia porovnávaním zariadením presnejším. klepnutie.
1.
Vyhodnotenie nameraných hodnôt uskutočníme ručnej kalkulačke resp. dielikoch
stupnice medzi krajnými hodnotami stupnice.(nepriame meranie )
e) Znázornenie nameraných funkčných závislostí graficky.
Merací rozsah, časť rozsahu stupnice, ktorej prístroj meria zaručenou presnosťou. Vhodný krátky zvukový signál napr.
a) Výpočet hodnôt meraných veličín odčítaných výchyliek meracích prístrojov. Základné pojmy
Merací prístroj, zariadenie transformujúce nejakú fyzikálnu veličinu (napr.
e) Kontrola nastavených rozsahov meracích prístrojov (max.
Kalibrovanie, úkon, pri ktorom určí stupnica meracieho prístroja.
3) Vlastné meranie
Vlastné číslicové elektrické meranie pozostáva nasledovných pracovných úkonov:
a) Zapojenie meracej aparatúry zdroje elektrickej energie.
b) Odčítanie (pozorovanie) resp. najpravdepodobnejšej nameranej hodnoty. záznam nemeraných hodnôt.
Overovanie, úkon, pri ktorom overí presnosť nejakého zariadenia. grafické znázornenie
na milimetrovom papieri alebo samočinným počítačom prípadne tlačiarňou zapisovačom.
d) Výpočet požadovanej veličiny viacerých nameraných veličín.
c) Výpočet ďalších štatistických charakteristík.
c) Odpojenie zdrojov elektrickej energie, vyhotovenie zoznamu použitých prístrojov,
rozpojenie obvodu uloženie jednotlivých súčastí meracej zostavy.
Rozsah stupnice, hodnota meranej veličiny spravidla jej jednotkách resp.), regulačných prvkov (min. (Ak nejedná automatickú
meraciu aparatúru, dôležitá časová synchronizácia pri odčítaní hodnôt nezávislej
a závislých veličín.)
a správnosti zapojenia meracej zostavy.) Dávame dôraz na
jednoznačnosť záznamu.9
c) Usporiadanie meracích prístrojov pomocných zariadení pracovnom stole prihliadajúc
na;
- dostupnosť pri odčítaní meraných hodnôt
- ich rušenie vonkajšími vplyvmi
- ich vzájomné rušenie
- dostupnosť regulačných prvkov
- celkovú prehľadnosť zásadnú podobnosť schémou zapojenia
d) Zapojenie všetkých meracích prístrojov zariadení podľa schémy zapojenia
