ČÍSLICOVÉ MERANIE Prednasky

| Kategorie: Skripta  | Tento dokument chci!

Tak ako v priebehu historického vývoja, tak aj v dnešnej dobe meranie úzko súvisí s rozvojom vedy a techniky. Pokrok v technike (nové technológie, nové materiály, elektronika, mikroelektronika, výpočtová technika) umožňuje zdokonaľovať meranie – meracie prístroje, meracie metódy a spôsoby spracovania nameraných hodnôt . Dokonalejšie meranie umožňuje objektívnejšie, presnejšie získavať údaje o objektoch a javoch, čo umožňuje spätne zvyšovať úroveň techniky a overovať vedecké hypotézy. Rozvoj techniky a vedecký pokrok teda úzko súvisí s meraním.

Autor: Doc. Ing. Miroslav Mojžiš, CSc

Strana 36 z 71

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Skratku príslušného anglického názvu (uncertainty) určí vzťahu: 2 2 BC + Kde neistota typu rovná výberovej smerodajnej odchýlke aritmetického priemeru , teda .2 bod Nakoľko platí: ∞→ = ' ' lim n aa a ∞→ = ' lim n sσ so stúpajúcim počtom meraní budú výsledky náhodného výberu približovať hodnotám počítaným podľa vzťahov platiacich pre základný súbor. B) Náhodný výber Stanovenie výsledku merania plnom rozsahu uvedené kapitole 5. kedy rušivé vplyvy vzájomné nezávislé . Určenie výsledku merania: Určenie výsledku merania vykonávame len pre ten najjednoduchší prípad t. kombinovaná štandardná neistota. Pojem neistota (pochybnosť nad výsledkom merania) podľa platnej legislatívy definovaný nasledovne: Neistota merania pridruženým parametrom výsledku merania vyjadruje rozptyl hodnôt, ktoré opodstatnene môžu prisúdiť meranej veličine.5. Meranie kvalitatívnej triede AA Podmienky merania: Podmienky merania potrebné dodržiavať ako kvalitatívnej triede merania Naviac musia byť dispozícii certifikačné listiny všetkých použitých meracích prístrojov zariadení.2. Vlastné meranie jeho vyhodnotenie musí vykonávať veľmi kvalifikovaná a skúsená obsluha oblasti metrológie.36 -krajná chyba σX -smerodajná odchýlka n XX n i ai X ∑= − = 1 2 )( σ (6. Potom platí: Xv uC Kde najpravdepodobnejšia hodnota nameranej veličiny tzv.10) Ďalšie použité označenia veličín: i-tá nameraná hodnota, celkový počet nameraných hodnôt. 6. Vzťah (6.j.8) platí pravdepodobnosťou (istotou) 99,7% pri všeobecných meraniach považuje plne vyhovujúcu istotu