Tak ako v priebehu historického vývoja, tak aj v dnešnej dobe meranie úzko súvisí
s rozvojom vedy a techniky. Pokrok v technike (nové technológie, nové materiály, elektronika,
mikroelektronika, výpočtová technika) umožňuje zdokonaľovať meranie – meracie prístroje,
meracie metódy a spôsoby spracovania nameraných hodnôt . Dokonalejšie meranie umožňuje
objektívnejšie, presnejšie získavať údaje o objektoch a javoch, čo umožňuje spätne zvyšovať
úroveň techniky a overovať vedecké hypotézy. Rozvoj techniky a vedecký pokrok teda úzko súvisí
s meraním.
Autor: Doc. Ing. Miroslav Mojžiš, CSc
Strana 36 z 71
Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.
2 bod Nakoľko
platí:
∞→
=
'
'
lim
n
aa a
∞→
=
'
lim
n
sσ
so stúpajúcim počtom meraní budú výsledky náhodného výberu približovať hodnotám
počítaným podľa vzťahov platiacich pre základný súbor.
Skratku príslušného anglického názvu (uncertainty) určí vzťahu:
2 2
BC +
Kde neistota typu rovná výberovej smerodajnej odchýlke aritmetického priemeru ,
teda
.2.
Vzťah (6. Meranie kvalitatívnej triede AA
Podmienky merania: Podmienky merania potrebné dodržiavať ako kvalitatívnej triede
merania Naviac musia byť dispozícii certifikačné listiny všetkých použitých meracích
prístrojov zariadení. kedy rušivé vplyvy vzájomné nezávislé .
Potom platí:
Xv uC
Kde najpravdepodobnejšia hodnota nameranej veličiny tzv.
B) Náhodný výber
Stanovenie výsledku merania plnom rozsahu uvedené kapitole 5.
Určenie výsledku merania: Určenie výsledku merania vykonávame len pre ten
najjednoduchší prípad t. Vlastné meranie jeho vyhodnotenie musí vykonávať veľmi kvalifikovaná a
skúsená obsluha oblasti metrológie.
6.36
-krajná chyba σX
-smerodajná odchýlka
n
XX
n
i
ai
X
∑=
−
= 1
2
)(
σ (6. kombinovaná
štandardná neistota.5.10)
Ďalšie použité označenia veličín: i-tá nameraná hodnota, celkový počet nameraných
hodnôt.j. Pojem neistota (pochybnosť nad výsledkom merania) podľa platnej
legislatívy definovaný nasledovne:
Neistota merania pridruženým parametrom výsledku merania vyjadruje rozptyl
hodnôt, ktoré opodstatnene môžu prisúdiť meranej veličine.8) platí pravdepodobnosťou (istotou) 99,7% pri všeobecných meraniach
považuje plne vyhovujúcu istotu
