Tak ako v priebehu historického vývoja, tak aj v dnešnej dobe meranie úzko súvisí
s rozvojom vedy a techniky. Pokrok v technike (nové technológie, nové materiály, elektronika,
mikroelektronika, výpočtová technika) umožňuje zdokonaľovať meranie – meracie prístroje,
meracie metódy a spôsoby spracovania nameraných hodnôt . Dokonalejšie meranie umožňuje
objektívnejšie, presnejšie získavať údaje o objektoch a javoch, čo umožňuje spätne zvyšovať
úroveň techniky a overovať vedecké hypotézy. Rozvoj techniky a vedecký pokrok teda úzko súvisí
s meraním.
Autor: Doc. Ing. Miroslav Mojžiš, CSc
Strana 20 z 71
Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.
ďalším
rozvojom fyziky jej jednotlivé odbory prelínajú vyžaduje používanie viacerých sústav.
Záverom možné povedať pri posudzovaní vývoja metrológie rozoznávame jej tri
zložky: vedeckú, aplikovanú legálnu. Viaceré
jednotky definované základe poznatkov atómovej fyziky. Jej vznik predstavuje najväčší
kvalitatívny skok vývoji metrológie, dosiahla ním vynikajúca unifikácia racionalizácia
v medzinárodnom meradle. Následne pre jej
jednotlivé oblasti vznikajú sústavy fyzikálnych veličín ich jednotiek ako napríklad cgs
(centimeter, gram, sekunda mechanika), cgses (centimeter, gram, sekunda elektrostatická –
elektrina), cgsem (centimeter, gram, sekunda, elektromagnetická magnetizmus).
V roku 1960 Generálnej konferencii uzákonená univerzálna sústava veličín
a jednotiek názvom „Systéme International d′Unites“ „Sústava jednotiek SI“, ktorá používa
do dnes. Konvencia zriadila „Medzinárodný úrad pre váhy miery“.
V priebehu storočia dochádza prudkému rozvoju fyziky.
4. VELIČINY ICH JEDNOTKY
Aby bolo možné kvalitatívne kvantitatívne určiť, popísať fyzikálne javy, telesá priestore
a vlastnosti hmoty meraním, zaviedli pojmy veličina jednotka. Legálna časť obsahuje sebe pravidlá právne predpisy
umožňujúce korektný obchodný styk celosvetovú jednotnosť oblasti merania.
Vo vývoji jej založenia pozorujeme akurát zmeny definíciách jej základných
jednotiek, ktoré vynútil technický pokrok potreba väčšej presnosti etalónov jednotiek.
Táto koná každé roky Paríži, jej účastníci zástupcovia jednotlivých zmluvných štátov
a ako taká predstavuje vrcholný orgán Metrickej konvencie. hľadiska civilizačného pokroku mnohí prirovnávajú vynájdeniu
písma, číslic, alebo notového zápisu.
.
Prepočítavanie jednotiek medzi nimi komplikované pomocou veľkých niekedy necelistvých
koecifientov. vedie akútnej potrebe vytvoriť novú pre celú oblasť fyziky jednotnú sústavu
veličín jednotiek. Meranie znamená potom meranie fyzikálnej veličiny, ktoré pozostáva jej porovnávania
s jej jednotkou.
Súbor veličín ich jednotiek, ktoré navzájom viazané matematickými vzťahmi
vyjadrujúcimi ich vzájomné pôsobenie fyzikálnych javoch, nazývame "Sústava fyzikálnych
veličín jednotiek", alebo skrátene "Sústava jednotiek" nakoľko pomenovanie starších sústav
tvorili skratky názvov ich najdôležitejších jednotiek. Aplikovaná časť
je vítaným nenahraditeľným pomocníkom praktickom živote technickej praxi. Jej základom
je univerzálna sústava veličín jednotiek. Pavilón Bretenil
v zámku Sérves Ústav riadi „Medzinárodný výbor pre váhy miery“ Comité International
des Poids Mesures CIPM ktorý podriadený „Generálnej konferencii pre váhy miery“. Vedecká časť obsahuje sebe exaktné vzťahy súvisiace
s objavmi fyzike matematike popisujúce fyzikálne javy stavy telies hmoty. Jednotka vhodne veľká
(zvolená) veličina rovnakého druhu slúži kvantitatívnemu popisu javu alebo stavu telesa,
hmoty. Výsledok porovnávania potom číslo, ktoré vyjadruje koľkokrát meraná
veličina väčšia ako jej jednotka. Bureau International
des Poids Mesures BIPM ako stály vedecký ústav sídlom Paríži.20
a Venezuela. Fyzikálna veličina teda
pojem, ktorým kvalitatívne popisujeme jav alebo stav telesa, hmoty
