Výkonová elektronika pre elektrické pohony

| Kategorie: Učebnice  | Tento dokument chci!

Vysokoškolská učebnica sa zaoberá výkonovými polovodičovými súčiastkami a rôznymi druhmi výkonových polovodičových meničov, určených pre jednosmerné aj striedavé elektrické pohony. Preberajú sa ich principiálne aj konkrétne schémy zapojení. Výklad sa opiera o matematické rozbory s príslušnými závermi a zhrnutím poznatkov. Autor sa čiastočne zameriava aj na dimenzovanie súčiastok meničov a čiastočne rozoberá vplyv elektrických pohonov s polovodičovými meničmi na energetickú sieť.Určená je predovšetkým poslucháčom elektrotechnických fakúlt. Na získanie základných poznatkov a prehľadu vo výkonovej elektronike môže poslúžiť aj študujúcim popri zamestnaní, poslucháčom iných fakúlt, ale aj inžinierom a ostatným záujemcom v praxi.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Juraj Oetter

Strana 335 z 404

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
stati 4. Striedač nemá vedľajšie tyristory, pri zapnutí jedného tyristora danejfáze striedača súčasne začne vypínať druhý tyristor inejfázy, — nezávislou skupinovou komutáciou. Počas periódy vypína šesť tyristo­ rov, preto frekvencia spínania vedľajších tyristorov šesťnásobok frekvencie výstupného napätia. Pri trojfázových napäťových striedačoch 120-stupňové vedenie umožňovala závislá komutácia, komutácia bez vedľajších tyristorov, vyvolávaná medzi fázami.5.4. nich vyplýva počet spo­ lupracujúcich tyristorov pri troch určených hodnotách uhla vedenia trojfázové­ ho napäťového striedača. Každý tyristor počas svojho uhla vedenia *FW= opäť musí zapínať trikrát (na začiatku úseku ešte dvakrát, keď počas vlastného *FV končia úseky *PV dvoch iných tyristorov). Nevýhodou trojfázového napäťového striedača nezávislou spoločnou ko­ mutáciou časté zapínanie hlavných, ale najmä vedľajších tyristorov. Podstatne tým narastajú spínacie straty potrebné dosta­ točne rýchle vedľajšie tyristory.5. Univerzálnejšia bola nezávislá komutácia, komutácia vedľajšími tyristormi (individuálna, skupinová, spoločná), pri ktorej bolo možné plynulé nastavovanie uhla vedenia, teda 120-stupňov. Každý tyristor treba rámci jeho uhla vedenia % zapínať trikrát, pretože počas uhla spolupracuje troch rôznych trojiciach. 4. 180-stupňovom vedení striedača spolupra­ cujú výlučne trojice tyristorov. Striedač vedľajšie tyristory, pričom . VT1, VT2, VT3, uplynutí dostatočného zotavovacieho času tyristora (rezerva proti vypínaciemu času tyristora ŕqmin) musí opäť zapínať celá nasledujúca trojica tyristorov, teda VT2, VT3, VT4. P 150-stupňovom vedení spolupracujú striedavo dvojice trojice tyristorov. Tieto treba zapínať pri každej komutácii hlavných tyristorov, teda vtedy, keď natrva­ lo vypnúť niektorý hlavných tyristorov. Pri trojfázových prúdových striedačoch 120-stupňové vedenie (jedine mož­ né) dosahuje najčastejšie — závislou komutáciou medzi fázami.7 TROJFÁZOVÉ PRÚDOVÉ STRIEDAČE Základné rozdelenie viacfázových prúdových striedačov odlišné rozdele­ nia napäťových striedačov. Pri súčasnom vypnutí vodivej trojice, napr.5 sme poznamenali, elektrických pohonoch podľa druhu zapojenia najčastejšie používa mostíkové zapojenie trojfázového prúdového striedača. Keď uhol vedenia striedača zmenší na 120-stupňov, spolupracujú iba dvojice tyristorov, pričom každý tyristor stačí zapínať dvakrát, začiatku uprostred úseku lFv .5 NEPRIAMY MENIČ FREKVENCIE JEDNOSMERNÝM MEDZIOBVODOM) VLASTNOU KOMUTÁCIOU 337 znázornené uhly vedenia jednotlivých tyristorov. Trojfázový prúdový striedač môže pracovať iba 120-stupňovým vedením