Umelé osvetlenie

| Kategorie: Kniha  | Tento dokument chci!

V knihe sú uvedené základné pojmy a veličiny z odboru svetelnej techniky. V krátkosti sú opísané svetelné zdroje a svietidlá. Ďalej je vymedzený rozsah náuky o umelom osvetlení. Osobitný doraz sa kladie na svetelnotechnické výpočty. Kniha oboznamuje s problémami prevádzky a údržby umeleho osvetlenia, so zásadami ekonomického zhodnotenia osvětlovacích sústav a dáva pokyny pre dokumentáciu návrhu umělého osvetlenia. V závere sa rozoberajú otázky kontroly a merania umělého osvetlenia.Kniha je napísaná zrozumitelným štýlom přístupným širokému okruhu záujemcov o umělé osvetlenie.

Strana 147 z 176

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Více info o tomto dokumentu zde!

Jak získat tento dokument?

Poznámky redaktora

69. 120. 149 .kde fa(li) činitel priestorového uhla, li vzdialenosť pozorovatel priamky prechádzajúcej určovacími bodmi kolmej rovinu preloženú optickou osou oka, bj vzdialenosť určovacích bodov roviny preloženej optickou osou oka, p počet určovacích bodov obdížnikovej siete smere jazdy, r počet určovacích bodov obdížnikovej siete naprieč vozovky. 5. ----- —l[m] Obr.4. 120a tab. VÝPOČET ČINITELA OSLNENIA V osvetfovacej praxi najčastejšou chybou oslnenie kontrastom. Velkost’ oslnenia kontrastom určená činiteíom oslnenia. Závislost’činitela priestorového uhla (/) podTa Eckerta Tabulka 69 Hodnoty činitefa priestorového uhla ffl (/) (podfa Eckerta) íjm A[m] [m] [m] fa 61,5 1,000 85,5 0,353 109,5 0,173 133,5 0,095 64,5 0,850 88,5 0,321 112,5 0,160 136,5 0,089 67,5 0,716 91,5 0,292 115,5 0,148 139,5 0,083 70,5 0,610 94,5 0,266 118,5 0,137 142,5 0,077 73,5 0,529 97,5 0,242 121,5 0,127 145,5 0,072 76,5 0,473 100,5 0,221 124,5 0,118 148,5 0,067 79,5 0,427 103,5 0,203 127,5 0,110 151,5 0,063 82,5 0,388 106,5 0,187 130,5 0,102 154,5 0,059 Možno dokázat’, odchylky priestorových uhlov rovnomernej obdížnikovej siete naprieč vozovky móžeme zanedbat’. Závislost’činitefa priestorového uhla vzdialenosti pozorovatera priamky prechádzajúcej určovacími bodmi kolmej rovinu preloženú optickou osou oka je obr

---

---