Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.
X&,pc). Tieto vlastnosti světla predmetov možno jednoznačne určit
meraním.
Kolorita vyjadřuje farebné vlastnosti predmetov chromatiekos-
oťu relativnou intenzitou světla, predmetom odrazeného alebo pre-
pusteného (činitelorn jasu).Y
A Y
6.
Farebný tón vlastnost farebného vněmu, ktorú označujeme
názvami, ako červená, pomarančová pod. hodnotami x\, iJa, Pa
85
. vyjádřená napr.
Sýtosť farby vlastnost zrakového vněmu, ktorá umožňuje po-
súdit podiel čistej pestrej farby pri celkovom vneme.
Chromatickosť vyjadřuje farebné vlastnosti světla jeho trichro-
matickými súradnicami (napr.1. farba světla).
Pri bežnom vyjadřovaní farbou nazývame okrem farby, ktorá
přináleží povrchu nějakého predmetu, tiež farbu, ktorá neprináleží
k určitému predmetu (napr.
V oblasti psychofyzikálnej označujeme farebné vlastnosti světla
názvom chromatickosť farebné vlastnosti predmetov slovom kolo-
rita.
Farbu móžeme chápat buď vněmově, alebo psychofyzikálne. Základné poznatky farbách
Farbou nazývame vlastnost zrakového vněmu, ktorá umožňuje
pozorovatelovi zistif.
Jasnost vlastnost svetelného vněmu, ktorá vytvára dojem, že
část zorného pola vydává viac alebo menej světla.
V oblasti vnemovej farba světla alebo predmetu charakteri
zovaná farebným tónom, sýtosťou farby, jasnostou alebo svetlosťou. rozdiel medzi dvoma ploškami zorného póla,
ktoré majú rovnakú velkost’, tvar strukturu, pričom tento rozdiel
má rovnakú povahu ako rozdiel, ktorý vznikol změnou spektrál
ného zloženia světla. alebo jeho náhradnou vlnovou
dížkou čistotou (napr.
Světlost vlastnost zrakového vněmu, podlá ktorej usudzujeme,
že predmet rozptýlene odráža alebo prepúšta váčšiu alebo menšiu část
dopadajúceho světla
