Predkladaný vysokoškolský učebný text má elektronickú formu a obsahuje všeobecné
poznatky súvisiace s teoretickou a praktickou výučbou v rámci predmetu „Informatické
a priemyselné meranie“. Tento predmet je súčasťou študijných programov bakalárskeho
štúdia na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Jedná sa
o akreditovaný študijný program: „Aplikovaná informatika“ v študijnom odbore „Aplikovaná
informatika“.. Jeho absolvovaním študenti získajú . 6 kreditov.
Autor: Miroslav Mojžiš
Strana 32 z 79
Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.
Napr.11)
Kde najpravdepodobnejšia hodnota nameranej veličiny tzv.j. špecifikácia získaná výrobcu meracích prístrojov,
- údaje certifikátov kalibračných listov
- údaje získané predchádzajúcich meraní danej veličiny
- skúsenosti všeobecné znalosti chovaní meraných materiálov alebo prístrojov.12)
Kde neistota typu rovná výberovej smerodajnej odchýlke aritmetického
priemeru teda
2
1
1 A
a
x
a
X
n
X X
iis u
n n
s
n
′
′
−∑
== =
−
(3. Meranie tejto kvalitatívnej triede používa hlavne pri overovaní presných meracích
zariadení etalónov jednotiek. Pre jej určenie neexistuje jednoznačný
postup. identifikovaných) a
kvantifikovaných zdrojov chýb. Tento spôsob založený kvalifikovanom úsudku, ktorý
vychádza všetkých dostupných informácií meranej veličine jej možných zmenách. kombinovaná
štandardná neistota.
Ako všetky dostupné informácie využijú pri stanovení neistoty typu rozhoduje sám
spracovateľ.Priemyselné meranie M
- -
Xv (3. Pojem neistota (pochybnosť nad výsledkom merania) podľa platnej
legislatívy definovaný nasledovne:
Neistota merania pridruženým parametrom výsledku merania vyjadruje
rozptyl hodnôt, ktoré opodstatnene môžu prisúdiť meranej veličine.
Skratku príslušného anglického názvu (uncertainty) určí vzťahu:
2 2
BC +
(3.
Neistota typu označená skratkou uB.14)
Vo všeobecnosti platí, neistota typu určuje známych (t.
. Najčastejšie určíme maximálnej dovolenej absolútnej chyby ∆Xmx ktorú udáva
výrobca meracieho zariadenia podľa vzťahu teórie pravdepodobnosti
3
mx
B
Xu ∆=
(3.13)
Kde jednotlivé namerané hodnoty, ich aritmetický priemerná hodnota je
počet prvkov (meraní) náhodného výberu