Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
c) Výška nákladov kondenzátor včítane pripojenia. výroba kvalitných jedno
duchých statických kondenzátorov umožnila, výběr
elektromotorov stal celkom nezávislým otázky účinníka
a obyčajný asynchrónny motor vytlačil prevádzky
všetky zvláštně konštrukcie motorov zlepšeme účinníka.
d) Zataženie prívodného vedenia spotřebičů jalověj
energie pred kompenzáciou kompenzácii.
a) Kompenzácia pri asynchrónnych motoroch
Rozmach využitia elektřiny pohon najróznejších
strojov spósobil, asynchrónny motor stal najvačším
spotrebitelom jalového výkonu striedavých sietach. Keď napr.
stroj, ktorého jalový výkon chceme kompenzovat, konci
velmi dlhého vedenia, vyplatí nám individuálna kompen-
zácia iste viac ako vtedy, tento stroj umiestnený blíz
kosti centrálnej kompenzácie. Prúdové za-
ťaženie prívodného vodiča kompenzácii klesne.
Malé kondenzátory pre kompenzáciu malých motorov sú
poměrně drahšie ako vačšie jednotky pre velké stroje.
Statický kondenzátor nemá podstatný vplyv roz
91
.
b) čas využitia připojeného kondenzátora. opačnom případe, stroj trvale
v prevádzke, tento druh kompenzácie hospodárný.
Spočiatku táto nepriaznivá skutočnosť riešila tak, sa
používali elektromotory umele zlepšeným účinníkom,
ktoré boli však velmi zložité.
V zásadě energetickým rozvodným závodom pred-
písaný účinník individuálnou kompenzáciou dosiahnut tak,
aby dosiahla najvačšia hospodárnost rámci vlast-
ného rozvodu odberatela, aby dosiahla najvyššia
úspora znížením strát rozvode lepším dokonalejším
využitím zariadenia.DÍžka prívodného vedenia strojů. Pri stroji,
ktorý pracuje len krátko, bude iste individuálna kompenzá-
cia nehospodárna
