Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Neskoršie
sa přišlo to, nie vždy výhodné postavit synchrónny
motor pre menšie výkony poměrně velkým nákladom
a začali používat zlepšeme účinníka statické konden-
zátory. výkon kondenzátora dimenzujeme tak,
že bude právě taký velký, ako indukčný výkon zariadenia
(^o Qx), dosiahneme, fázový posun (uhol) bude 0
a cos Výkon kondenzátora však nesmie byť vyšší,
ako póvodný jalový výkon lebo hodnota bola
záporná, fázový posun bol opačný vznikla nežia-
dúca prekompenzácia (obr. Dnešná technika
dospěla tak daleko, menšie stroje poháňané osobit-
nými motormi.
2. Ešte asi pred rokmi, pokial’ jalový odběr
vóbec znižoval (kompenzoval), kompenzoval vlastně len
synchrónnymi motormi. Neskór jeden velký motor transmisiami
poháňal vela malých pracovných strojov. Vývoj kompenzácie jalového výkonu bol
podobný. 35f). Spo-
čiatku mechanizácie pohonov postavil silný poháňací
stroj každému velkému pracovnému strojů, malé stroje
sa poháňali ručně.)
Vykompenzované asynchronně motory praxi málo
73
. Dnes synchronně motory móžu používat pred-
nostne tam, kde potřebný velký poháňací motor, ktorý
nie vystavený velkým nárazom. kompenzácii synchrónnym motorom. Všeobecné zásady
Vývin kompenzácie jalového výkonu závodoch vela
spoločného vývinom pohonov pracovných strojov. (Pozři kapitolu
VIII.vaný cos cp2. Išlo obyčajne vačší motor, ktorý
poháňal určitý stroj přitom pracoval účinníkom cos =
= tým zlepšoval celkový účinník závodu. ekonomických dóvo-
dov synchronně motory ako fázové kompenzátory po-
užívajú pri výkonoch asi nad 300 kW
