Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
(Obr. 156. 152. 1
bude W/kVAr. 15á
vo vedení W/km/kVAr. Pre vedenie dlhé km
bude zníženie strát W/kVAr.
Příklad 2:
Na konci vedenia príkl. Sekundárný vývod bude tiež
zatažený výkonom 12,5 kVAr pre kompenzáciu použitý
statický kondenzátor výkonom kVAr zníži straty
o W/100 m/kVAr pre vedenie 200 bude zníženie
10 W/kVAr.)
Příklad 3:
Z uvedeného transformátora 1000 kVA sekundárný
vývod dlhý 200 prierezom mm2AI, ktorý na
konci zatažený trojfázovým motorom ten má
účinník cos 0,85, jeho jalové zataženie pri plnom
zatažení cca 12,5 kVAr.)
Podlá príkladov bude celkové zníženie strát
nasadením spomenutého výkonu kVAr:
vo vedení vn
v transformátore
vo vedení nn
30 W/kVAr
15 W/kVAr
20 W/kVAr
spolu W/kVAr
334
. jeden instalovaný kVAr
u odberatela znížia straty podlá diagramu obr. Zníženie strát transformátore 1000 kVA na
spomenutý instalovaný jeden kVAr odberatela príkl.Příklad 1:
Odberatel’ zásobovaný vedením dlhým napá-
tím 3x70 mm2 AlFe, ktoré zaťažené jalovým
výkonom 1,75 MVAr (od činného zataženia zníženie strát
kompenzáciou vóbec nezávisí). (Obr. ktoré zaťažené odberom
prevažne konci, odberatel’ transformátorom výkonu
1000 kVA [AI], ktorý zatažený jalovým výkonom
400 kVAr
