Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Po
měrně nízké stupně automatickej kompenzácie (20kVAr)
nám pri nepravidelnom zatažení zabránia pendlovaniu
regulátora.
a) Prekompenzácia pri individuálnej kompenzácii
K eby sme vykompenzovali elektromotor pomocou static
kého kondenzátora tak, pri menovitom výkone -—•
teda pri plnom zatažení mal účinník cos bude
tento motor pri běhu naprázdno prekompenzovaný.Použijeme teda desaťstupňovú rýchloautomatiku zá
kladným stupňom velkosti 150 kVAr.
Technické prevádzkové výhody kompenzácie, ako sme
už odóvodnili, vysoko vyvážia všetky investičně náklady. Základnu batériu
150 kVAr zapneme denne začatí pracovnej směny
a pred skončením směny vypneme, automatickým
časovým spínačom alebo ručně.
Zlepšenie účinníka každom závode bez prekompenzo-
vania celoštátnom meradle ušetří drahé energetické suro
viny, ušetří drahocenný materiál zlepší prevádzkové
poměry celej našej energetickej sieti. Prekompenzácia
Prekompenzácia pri používaní statických kóndenzátorov
sa móže vyskytnut pri individuálněj skupinovej pri
centrálnej kompenzácii. takomto případe nemóže byť motor nikdy pre-
kompenzovaný. Automatický rýchlo-
regiúátor jalového výkonu zostane zapnutý trvale. Prekompenzácia vždy nepriaz-
nivé, dokonca priamo prevádzku ohrozujúce následky,
a preto pokládáme zvlášť potřebné touto proble
matikou trochu dokladnéjšie zaoberať. Preto
smieme elektromotor vykompenzovat len natolko, aby pri
úplnom zatažení mal účinník cos 0,9 0,95 maxi
málně.
10.
270
