Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
trvalým impulzom, třeba počítat obidvoma druhmi
času.
Gas oneskorenia, čas, ktorý uplynie změny po-
meroch jalového zaťaženia zapnutiu alebo vypnutiu
kondenzátorového stupňa, móžeme rozdělit na:
a) Čas, ktorý potřebný rozběh riadiaceho článku
alebo tzv.
Rychle prispósobenie každej zmene jalového zaťaženia
rozvodu
V prvom odseku tejto kapitoly sme zmienili, aký vplyv
má čas zapínania jedného spínacieho kroku prevádzkové
poměry připojeného zariadenia. časové relé pod. čas rozběhu automatiky. 90, kde vidíme, uplynutí času rozběhu
riadiaceho článku trvalý impulz, vysielaný riadiacim
článkom, rozkládá čas přestávku alebo v,
171
. Čas vyslanie zapínacieho alebo
vypínacieho povelu váčšine regulátorov umele pre-
dlžuje časovým článkom (napr. Diagram obr.
b) Čas zaúčinkovania riadiaceho článku vyslanie
zapínacieho povelu. ukazuje
vztahy pri róznom spínacom kroku.pínanie stupňov baterie. Najideál-
nejšie pracoval taký regulátor, ktorý momentálne
pósobil každú změnu zaťaženia jalového výkonu ihned
by připnul alebo odopnul vykompenzovaniu potřebný
počet líondenzátorových stupňov.
Takmer skoro pri všetkých regulátoroch, ktoré pracujú
s tzv.). Priebeh ich časového účinkovania nám znázorňuje
graf obr. Dlhé trvanie spínania móže
mať následok velké pod- prekompenzovanie. Vidíme, každý
regulátor jalového výkonu byť správné dimenzovaný
podlá maximálneho zaťaženia, lebo napr. převod trans
formátora prúdu bude privysoký vzhladom efektívne
zaťaženie, vytvoří vačsia „cos —•kolísajúca oblast“ ,
lebo prístroj potom pracuje oblasti menšieho percentuál-
neho zaťaženia
