Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
3.3.Tento činiteľ nám určuje počet ideálnych atm osfér hrúbkou mQ,
ktoré mali rovnaký zoslabujúci účinok slnečné žiarenie ako
skutočná atmosféra.14)
m0
kde 0,051 integrálny absorpčný koeficient zemskej atmosféry,
c4 —0,507 časť rozptýleného slnečného žiarenia, ktorá dopadá
na Zem.
Vzťah medzi hodnotam ožno pre väčšie h0vyjadriť vzťahom
p ‘X09T (2. našich klimatických podmienkach stredná
hodnota Linkeho zákalového činiteľa asi horách, na
vidieku 5,5 6,5 priemyselných oblastiach, pričom nižšie hodnoty
platia pre zimné vyššie pre letné obdobie.
Globálne žiarenie, ako súčet priameho difúzneho žiarenia, môžeme
určiť vzťahom
Eg c4ct— (exp —c3m0) exp( —c7m0T)) (2.
.
Pre intenzitu ožiarenia plochy postavenej kolmo smer slnečných
lúčov priam slnečnou radiáciou, môžeme písať
Ľp c,e “2) (2.3. Existujú však empiric
ké vzťahy, ktoré ožňujú určiť túto hodnotu určitou pravdepodob
nosťou.12)
H odnota zákalového činiteľa závisí najmä vlhkosti vzduchu od
znečistenia ovzdušia.3.15)
Celkové slnečné žiarenie dopadajúce ľubovoľne orientovaný prijí
mač určiť základe nasledujúcich úvah, ako súčet priameho
slnečného žiarenia, žiarenia oblohy žiarenia okolitého prostredia.
Strednú hodnotu intenzity ožiarenia pre dané zemepisné miesto za
určité časové obdobie môžeme zistiť meraním.
Teda pre difúzne žiarenie môžeme písať
Ed Eg- sin (2.13)
kde 1,265 (kW “2) efektívna (znížená) slnečná konštanta
c2 0,088 integrálny koeficient rozptylu slnečného
žiarenia
