Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
to
vrstva, ktorú pozorujeme Zeme ako povrch Slnka. Preto nahriate vrstvy dna konvektívnej zóny vystupujú
neustále povrch Slnka, takto dostávajú slnečnej fotosféry,
pričom sebou nesú tepelnú energiu.14. Slnko je
staré asi miliárd rokov, teda sebou asi tretinu svojho života. znamená, premení 3,6 103Satómov vodíka hélium.
Pritom celková zásoba vodíka Slnku asi 1,2 1057atómov. Tejto intenzite ožiarenia hovoríme slnečná konštanta. sekundu prebehne jadre Slnka asi 1038 takýchto
reakcií.
Slnečné žiarenie cez atmosféru dostáva zemský povrch. kde
ako hovorí jej názov, nastáva prevažnej miere prenos energie
konvenkciou. Táto vrstva obsahuje zväčša neutrálny vodík, ktorý pohl
cuje fotóny. Tieto vrstvy môžeme povrchu Slnka
pozorovať ako „slnečnú granuláciu” . 2. tejto vrstvy
prichádzajú Zem fotóny (slnečné žiarenie). Takto dostáva uvoľne
ná jadrová energia zóny žiarivej rovnováhy, kde ustavičnými
zrážkami, absorpciou vyžarovaním mení kvalitatívne zloženie častíc
a fotónov.
V súčasnosti výpočty najviac používa hodnota slnečnej konštanty
E0= 1353 “2
Slnko vyžaruje energiu podobným spektrálnym zložením, ako
absolútne čierne teleso teplotou 6000 Štandardná krivka
spektrálneho zloženia slnečného žiarenia nad atmosférou znázornená
na obr. Týmto spôsobom nastávajú mno
honásobné zrážky častíc absorpcia fotónov. ochladení vrstvy klesajú do
slnečnej hmoty dno konvektívnej zóny, kde absorpciou častíc
a fotónov znovu nahrievajú. Pritom
56
.
Žiarivý tok vychádzajúci Slnka vzdialenosť Zem—Slnko sú
pomerne stále, teda obežnej dráhe okolo Zeme môžeme namerať
(k smeru slnečných lúčov kolmo postavenej plochy) takmer stálu inten
zitu ožiarenia.Výsledkom jadrovej syntézy teda častice a(4He), fotóny pozitrony
e+ neutrina ve.
Uvedené jadrové reakcie prebiehajú jadre Slnka, kde veľmi
vysoká teplota, tlak hustota častíc.
Nad zónou žiarivej rovnováhy rozprestiera konvektívna zóna.
Fotosféra Slnka rozprestiera nad konvektívnou zónou. touto
zásobou vodíka mohlo Slnko pracovať asi 1,5 1010rokov
