Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
V presnejšom posudzovaní odhade zásob tória uránu ťažkosti
najmä tom, keď vychádzame odlišných východísk, poznatkov
a metód poznávania, rôzne pramene neuvádzajú rovnaké údaje. Dopo
siaľ neexistujú ani dokonalé metódy geologického prognózovania nále
získ rúd veľa oblastí svete tomto smere nie ešte vôbec preskú
maných.
. vieme, sme získali prírodného
uránu iba energiu rovnajúcu energii uvoľnenej rozštiepením všetkých
jadier izotopu 235U (7,1 580 t-1), tak zásoby 4,17 1061pred
stavujú energiu 4,17.
Najbohatšie uránové rudy obsahujú nad U3Os.(jadrových palív) pre energetické využívanie uránové tóriové rudy.
Svetové zásoby jadrových štiepnych palív postačujú niekoľko de
siatok stoviek rokov (podľa podielu, ktorý budú mať štiepne mate
riály svetovej spotrebe prvotných energetických zdrojov podľa
ekonomických možností rozširovania ťažby). Takéto náleziská sú
však pomerne zriedkavé. Morská voda obsahuje priemerne 3,3 mg
uránu jeden kubický meter.106t
— 200 107 1081
— 500 109t
Zo zásob 130 kg~1je viac ako zásob, ktoré môžu
hospodárne ťažiť dnes. 1061, čoho približne sa
nachádza monazitových pieskoch Indie. Okrem hospodárnosti
ťažby uránu tória daných nálezísk bude limitujúcim faktorom ich
využívania problém znečisťovania životného prostredia rádioaktív
nymi odpadmi tempá rastu spotreby energie budúcnosti.
Podľa (42) (65) svetové zásoby uránu nasledujúce (pri nákla
doch získavanie):
— 130 kg"1 . 106. 1013= 2,420 1021 2420 EJ. Využitie
rýchlych reaktorov znamenalo mať dispozícii niekoľko desiatok až
stonásobne väčšie zásoby energie.
Svetové zásoby tória (izotopu 232Th) nákladoch kg-1
(66 kg-1 približne 0,63. využiteľné považujeme súčasnosti rudy
s obsahom 0,01 0,02 U30 Obsah tória rudách pohybuje od
40 80% Obidva prvky prírode pomerne rozšírené, hoci
nálezísk rúd menší počet. 580. Zemská kôra obsahuje priemerne uránu
a 11,5 tória jednu tonu
