Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
95 nohoštrbinová elektrom agnetická pasca
/ plazm supravodivý vodič, agnetické pole, ochranný obal, elektroda, vákuový obal
Použitie generátorov umožnilo zvýšiť hornú teplotu cyklu
na 000 500 kvázistacionárnych systémoch, 000 000 K
v impulzných systémoch docieliť tak účinnosť cyklu 80% . 3. Tak možno dosiahnuť teplotu inertného chladiva (napr.ných strát energie, vrátane výroby kvapalného hélia, potrebného na
chladenie supravodivých magnetov.
V impulzných systémoch pohltením termojadrových neutrónov
a a-častíc vytvorí obale lítiová plazma, ktorá prúdi generátora
MHD. Vysoké parametre tejto plazmy (tlak okolo 100 MPa, teplota
20 000 000 umožňujú dosiahnuť vysokú účinnosť premeny.
293
. He) vo
výstupe reaktora 500 800 použiť generátory pracujú
ce rovnovážnou plazmou, čím odstránia problémy spojené ioni
začnou nestabilitou. Pri termo-
jadrovom reaktore však možná vyššia teplota teplonosného média,
ktorú ohraničuje podstate iba teplotná stálosť konštrukčných mate
riálov.
V kvázistacionárnych systémoch schéma premeny len málo odlišná
od podrobne rozpracovaných schém pre štiepne reaktory.
1
2
3
4
5
6
Obr