Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
7.
Tokamaky novšej generácie postavené sovietskom T-10 americ
kom PLT projektované parametre, ktoré majú umožniť nulovú
energetickú bilanciu. Injekcia sa
používa zároveň dodávanie paliva počas reakcie. Plazma tvorí sekundárnu časť transformátora.rom.
Prvé Tokamaky potvrdili hypotézu, termojadrová reakcia nich
bude mať kvázistacionárny charakter umožnili študovať vplyv mag-
netohydrodynamickej nestability. 3.14)
R Bp
Tento koeficient vyjadruje, koľko obratov dĺžke torusu musí urobiť
siločiara, kým uzavrie sama seba. vyčerpanej prstencovej vákuovej ná
doby napustí pracovný plyn hustotou asi 1018m “3. skončení reak
cie toroidálne pole zruší produkt reakcie, stabilný izotop 4He sa
odčerpá.
Tokamak teda systém toroidálnou konfiguráciou udržujúceho
magnetického poľa, kde toroidálnu zložku magnetického poľa vytvára
jú poloidálne prúdy vonkajších cievkach poloidálne magnetické
pole zasa tvorí toroidálny prúd tečúci plazm ou/ Tokamak pracuje
v kvázistacionárnom režime.
/predstaviteľmi tejto generácie predovšetkým sovietsky -15, de
monštračný termojadrový reaktor Tokamak DTRT, sovietsky T-20,
americký TFTR (TCT) čiastočne DOUBLET III, ako niektoré
ďalšie zariadenia, ako napr.
Základné fyzikálno-technické charakteristiky niektorých soviet
skych Tokamakov uvedené tab. 3. európsky Tokamak JET, japonský JT-60
a francúzsky TORUS 2.
Stabilitu plazmy Tokamaku vyjadruje koeficient označovaný
ako zásoba stability
q (3. Tento prúd súčasne nahrieva plazmu dôsledku jej ohmického
odporu. Prúdom
okolo plyn zahreje teplotu asi keV. dosiahnutie
potrebnej teploty okolo lOkeV treba použiť doplnkový ohrev, najvý
hodnejšie injekciou neutrálnych atómov deutéria trícia.8.85) predstavuje zložitý inžiniersko-fyzikálny
komplex veľkým objemom plazmy, výkonnými systémami doplnko
275
.
Zariadenie T-15 (obr
