Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Para prvého telesa postupuje separátora,
kde oddelí vhlká para, odtiaľ telesa nízkeho tlaku.
Termodynamický systém charakterizovaný podmienkami roz
rušenej oblasti, stratami procese prenosu tepla zdroja turbíne
a podmienkami vchode turbíny. projekte elektrárne predpokladá, tlak
v kondenzátore 0,13 MPa. rozdiel kondenzačnej elektrárne, kde len polovica
pary vstupuje kondenzátora (druhá polovica využíva predoh-
rev napájacej vody), tejto turbíne všetka para postupuje cez posledný
stupeň turbíny potom vstupuje kondenzátora.
V projekte elektrárne bola urobená analýza možného úniku paro-
vzdušnej zmesi. Turbína líši turbín používaných
v tepelných elektrárňach. Predpokladané koncentrácie aktivít úniku pary pri
porušení potrubia základe modelových výpočtov neprekročia maxi
málne dovolené koncentrácie. vyžaduje
veľký prierez výstupného potrubia turbíny.výbuchu 1000 kilotonovej nálože predpokladajú pare tieto
rádioaktívne izotopy 85Kr, i03Ru, l06Rh, ]25Sb, l37Cs umelé rádioak
tívne izotopy 3H, 22Na, 32P, 35S, 37Ar, 134Cs, ktoré môžu pôsobiť počas
prevádzky elektrárne.
Prietok pary pre elektráreň výkonom 200 najskôr
275 kg.
Turbína navrhovanej elektrárne musí vyhovovať neobyčajným
a rôznym podmienkam.
Predpokladá sa, geotermálna elektráreň stavia odľahlom
priestore, kde lacnejšie pozemky výstavba chladiacich veží nie je
drahšia ako obyčajne. konci cyklu pri výkone 150MW vzrastie na
450 kg. Tento tlak však bude treba optimalizovat’
vzhľadom výrobu elektrickej energie, cenu kondenzátora, rozmery
a náklady chladiacu nádrž, ktoré danom projekte budú mať veľký
význam. Hoci želateľné konštantné udržiavanie výkonu elek
trárne, pri zmenách tlaku pary jej teploty širokých hraniciach, tento
problém ťažko riešiteľný. Preto chladenie kondenzátu lepšie využiť
chladiaci bazén (nádrž).
Využitie geotermálnej energie prináša však celý rad ďalších nega
210
. Zdroj tepla vyrába paru rôznou kvalitou,
chemickým plynným zložením, ale rôznym stupňom rádioaktívne
ho znečistenia
