Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
sú
umiestené zmiešavacie komory. Biologickú ochra
nu tvorí železnorudný koncentrát, grafit, oceľ betón. Konštruk
cia aktívnej zóny veľmi „pružná” umožniť okrem iného prechod
na kovové palivo.
Chladivo primárneho okruhu cirkuluje nasledujúcim spôsobom: so
dík ohriaty aktívnej zóne teplotu 580 prúdi kruhovými prie
chodmi tepelných výmenníkov, ktoré betónovom tienení
reaktora.
Na rozdiel reaktora BN-350 slučkového typuje 600 koncipo
vaný ako integrálny (obr. Aktívna zóna obklopená
množivovou zónou ochudobneného uránu. Takto vytvorená základňa porovna
nie obidvoch koncepcií výrazne ovplyvní konštrukciu plánovaného
rýchleho reaktora elektrickým výkonom 1600 MW. každého čerpadla postupuje
chladivo dvoma rúrami priemerom 630 vstupnej komory
138
.
Zavážanie výmena paliva robí komplexom zariadení:
— zariadením pre výmenu paliva, ktoré postavené malej otáča
cej platni preskupuje palivové kazety vnútri reaktora
— výťahom výmeny paliva, ktorý transportuje palivové kazety re
aktora,
— zariadením prepravy kaziet, ktoré hermetickom boxe pre
pravuje vyhorené palivové kazety reaktora vonkajšieho skladova
cieho priestoru.15).automatickej regulácie, šesť tyčí kompenzácie reaktivity, tri havarijné
a jedna kompenzáciu teplotného efektu). prvých rokoch
bude palivom reaktora BN-600 namiesto plutónia urán 235.14) elektrickým výkonom 600 MW. 3. Sodík ohrieva prechodom cez
aktívnu zónu (500 °C) smerom zdola hore. Spodná časť reaktora tvorí komoru, ktorej prichádza
potrubím čerpadiel sodík (300 °C). každej mieša sodík, ktorý vystu
puje dvoch tepelných výmenníkov.
V apríli 1980 bol Belojarskej jadrovej elektrárni Kurčatova
uvedený prevádzky energetický blok rýchlym reaktorom (obr. zmiešavacie komory nadväzuje
nasávacie potrubie troch čerpadiel.
3. Reaktor predstavuje ná
doba meniacim priemerom (najväčší priemer 000 mm), nehrdza
vejúcej ocele. Cez hornú zmiešavaciu
komoru postupuje potom potrubím výmenníkov. Sodík odovzdáva teplo pri prechode výmenníkom teplonos-
nému médiu sekundárneho okruhu postupuje spodnej časti