Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.
Napr. Plošná
hustota výkonu prenášaného elektromagne
tickým vlnením vyjadruje Poyntingovým
vektorom.
energia elektromagnetického poľa ener
gia nahromadená objeme, ktorom,
existuje elektromagnetické pole (/elektrická
energia).
Táto energia ekvivalentná hodnote hmot-
nostného úbytku, ktorý pri reakcii vzniká,.
Ak napr.
Hozza
energia jadrovej reakcie energia vyplý
vajúca energetickej bilancie jadrovej
reakcie, pri ktorej dôsledku bombardo
vania nejakého jadra časticou vzniká
nové jadro vyletuje častica Tento
proces zapisujeme alebo
skrátene (/energia).). Hozza
energia elektrického poľa druh poten
ciálnej energie, ktorú teleso nábojom Q'
v elektrickom silovom poli intenzity E
(/elektrická energia). Toto pole charakterizuje tzv. Nevýhodou
je, väčšie množstvo antičastíc potrebných
11a anihiláciu pomerne ťažko získava.
Potenciálna energia
kde <p{r) značí potenciál elektrostatického
poľa. označíme symbolom prísluš
ným indexom pokojové hmotnosti častíc
zúčastnených reakcii energetických
jednotkách), potom možno napísať
M.
Ak niektorom skúmanom mieste je
intenzita elektrického poľa -1], elek
trická indukcia [Cm~2], intenzita magne
tického poľa [Am^'J magnetická induk
cia [T], hustota energie elektromagnetic
kého poľa tomto mieste bude
w (ED H3
Pri šírení elektromagnetického poľa o
chádza prenosu určitej energie. Hozza
energia jadrového žiarenia druh /ener
gie prenášanej jadrovým žiarením aiebo
ako energia elektromagnetického vlnenia
(fotóny žiarenia gama), alebo ako pohybová
energia korpuskulárneho žiarenia (elektró
nov, protónov, častíc alfa pod.
Táto intenzita smerom číselnou
hodnotou rovná sile pôsobiacej uvažo
vanom mieste kladný jednotkový ná
boj Qo, teda FjQ0 (predpokladá sa, že
jednotkový náboj nemení pole náboja Q)'
V tomto elektrostatickom poli náboja Q
podlieha každý náboj sile, ktorá pri
malom posunutí náboja vykoná
prácu Fd/ Q'Edl.) úkor väzbovej energie jadra.
Ak pole vytvárané nehybným ná
bojom ide pole stacionárne, elektro
statické. Pri nesúhlasných
znamienkach naopak. oba náboje súhlasného zna
mienka, práca pri ich približovaní záporná,
pri vzďaľovaní kladná.
Pohybová energia korpuskulárneho žia
renia získava pri rôznych procesoch
v atómovom jadre (rozpad, delenie, štiepenie
a pod. niektorých výni
močných prípadoch môže však stať
skutočne výhodným riešením, napr. na
pohon anihilačných motorov pre kozmické
lode. energiou
elektrického poľa súvisí energia nabitého
vodiča (vlastná energia nabitého vodiča e),
kde objem priestoru medzi elektródami
kondenzátora. Hozza.
V jadrovej reakcii energia alebo
spotrebuje (endotermická reakcia 0),,
alebo uvoľní (exotermická reakcia 0). pohybovú energiu.
intenzitou podľa vzťahu
E ',>r
4tT£0EcT3
kde permitivita vákua,
£r relatívna permitivita daného
prostredia,
r —•polohový vektor bodu, ktorom
sa intenzita určuje vzhľadom na
bod nábojom Q.
Energia prenášaná elektromagnetickým
vlnením určená vzťahom hf, kde h
je Planckova konštanta (6,626 10~34 Js) a
/ frekvencia príslušného vlnenia.energia elektrického poľa 76-
premeniť iba 0,3 pokojovej energie na
žiarivú, resp. Pri premiestnení
náboja bodu, ktorého vzdialenosť od
náboja bodu, ktorého vzdialenosť
od náboja r2, vykoná pole celkovú
prácu
ktorá predstavuje energiu jeho elektrického
poľa.
Preto proces anihilácie obyčajnej
praxi zriedka využíva. pre doskový kondenzátor platí:
47T£o£
'9 M
£o£r ri
We
£rjŕ'fí'j^
V
ktorá rovná zmene potenciálnej energie
náboja uvedenom poli (vytvorenom
nábojom Q)
