Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.
aktivačná energia veľká,
pravdepodobnosť delenia malá. cirák
Lit.
Použije iba tom prípade, ked ne
možno iným spôsobom dostatočne: rýchlo
prerušiť prívod ohrozeného miesta. Účinný
prierez takýchto jadrových reakcií prejavuje
pri zodpovedajúcich energiách neutrónov
ostré maximá, rezonancie, ktoré možno
veľmi dobre vyjadriť Breittovýin-Wigne-
rovým vzorcom.: 90, 94, 100, 117
. Hoci proces delenia pre
väčšinu jadier hmotnostným číslom 100
je exotermický, rozpadu jadra zabraňuje
veľká potenciálové bariéra. Exotermické reakcie možné
pri ľubovoľných energiách dopadajúceho
neutrónu, endotermické len pri takých
energiách neutrónu, ktoré prevyšujú určitú
prahovú energiu.
Pretože zachytenie neutrónu spojené
s vytvorením zloženého jadra toto jadro,
tak ako každá kvantovomechanická sústava,
je charakterizované diskrétnymi energetic
kými stavmi, pohltenie neutrónov malými
energiami uskutočňuje veľkou pravde
podobnosťou len vtedy, ked energia neutrónu
zodpovedá vzniku prechodového jadra jed
nom jeho vzbudených stavov. Zachytenie neutrónu
s nasledujúcim uvoľnením častíc možné,
len väzbová energia uvoľňujúcej sa
častice menšia ako energia vzbudeného stavu
jadra. Účinný prierez rezonanč
ného zachytenia neutrónov dosahuje hod
noty 103 104barnov. Pre
väčšinu jadier zachytenie neutrónu na
sledovným rozštiepením jadra proces veľmi
málo pravdepodobný. Nepružný rozptyl
je analogický endotermickej reakcii
žaduje určitú prahovú energiu neutrónu,
prevyšujúcu energiu vzbudenia rozptyľu
júceho jadra najnižšiu hladinu. 397), Kostovský
záchranný hák izolovaná tyč zakon
čená pružným hákom, určená odtiahnutie
postihnutého človeka dosahu elektrického
napätia; patrí /bezpečnostného vystro
jenia rozvodne.
CSN 1981 Homola
zachytenie neutrónov druh interakcie
neutrónu atómovým jadrom, pri ktorej
terčové jadro pohltí bombardujúci neutrón
(/interakcia neutrónov látkou).
Zachytením neutrónu vytvorením zlo
ženého jadra môže dochádzať jadrovým
premenám, pri ktorých vznikajú rádio-
nuklidy rozličným polčasom premeny. Preto usku
točnenie procesu delenia väčšiny jadier je
nevyhnutné, aby neutrón okrem väzbovej
energie priniesol jadra určitú kinetickú
energiu. radiačnému zachyteniu pri nízkych
energiách. výstupná energia aj
pre exotermické reakcie porovnaní po
tenciálnou bariérou pre výstup protónov
a častíc jadra malá, potom, hoci sú
takéto reakcie možné, ich pravdepodobnosť
je malá.
Teda faktivácia neutrónmi, ako tento
proces všeobecnosti nazýva, vedie
tvoreniu umelej rádioaktivity. obr.
Takzvané /radiačné zachytenie neutrónov
je možné pri ľubovoľnej energii takmer
všetkými jadrami. Ťažké
jadrá majú najnižšie vzbudené hladiny na
úrovni niekoľkých desiatok keV, ľahké
jadrá niekoľko MeV.
Podmienka uvoľnenia neutrónu zloženým
jadrom tohto hľadiska splnená pre
ľubovoľnú energiu zachyteného neutrónu.
Pretože okrem toho pre neutrón neexistuje
žiadna potenciálová bariéra, uvoľnenie ne
utrónu (rezonančný rozptyl) zloženého
jadra možné pri ľubovoľných energiách
dopadajúceho neutrónu.
Takto vytvorené zložené jadro nie je
stabilný útvar čase 10~u 10~16s
prechádza nižšieho energetického stavu,
a bud vyžiarením fotónu uvoľnením
protónu, príp* neutrónu, bud rozštiepením
na niekoľko (obyčajne dve) nových jadier.
Pretože doba života vzbudeného zloženého
jadra hľadiska experimentálnej techniky
nemerateľné malá, zachytenie neutrónu
a nasledujúca premena vzbudeného zlože
ného jadra pokladajú obyčajne jediný
proces. Pretože väzbová energia protónov
a častíc môže byť väčšia alebo menšia
ako väzbová energia neutrónu, reakcie (n, p)
a (n, môžu byť endotermické exo
termické. Energia, ktorú treba jadru dodať,
aby rozštiepilo, nazýva aktivačná
energia. Len pri najťažších
jadrách malou aktivaônou energiou môže
zachytenie rozštiepením konkurovať pro
cesom pružného nepružného rozptylu,
príp. toho dôvodu hovorí rozličných
typoch zachytenia neutrónu, podľa
spôsobu premeny zloženého jadra.záchranný hák 398
druhej funkcie musí byť splnená podmienka,
že signál výstupe musí byť úmerný
pomeru signálu odchýlky zadanej hladine
výkonu, byť úmerný hodnote An/íi0
(p. všeobecnosti
bude účinný prierez tým menší, čím väčší
bude pomer medzi odchýlkou energie ne
utrónu energie rezonančnej šírkou
príslušnej hladiny.
Zachytenie neutrónu sprevádzané delením
jadra možno prakticky pozorovať len pri
najťažších jadrách.
Pravdepodobnosť rozličných typov za
chytenia neutrónu jadrom určená predo
všetkým jeho energiou.-str
