ELEKTROTECHNICKY NÁUČNÝ SLOVNÍK #5 Elektroenergetika

| Kategorie: Kniha  |

Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Ladislav Reiss

Strana 340 z 416

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Jadrové reaktorové zariadenie máva oby­ čajne dva tepelné okruhy: primárny sekun­ dárny. Teplotný koeficient reaktivity zmena reaktivity reaktora pri stúpnutí jeho teploty o °C. Môžu použiť pri vysokých teplotách pri pomerne nízkom tlaku ich koeficienty odvodu tepla majú veľmi vysoké hodnoty. Teplonosné médium primárneho okru­ hu cirkuluje obvode reaktora prenáša teplo jeho aktívnej zóny cez výmenník tepla sekundárneho tepelného okruhu. 02) majú zlé vlastnosti na odvod tepla vyžadujú reaktore vysoké tlaky veľkú spotrebu výkonu na prečerpávanie. V energetických reaktoroch ostatnom čase ako teplonosné médiá veľmi často používajú roztavené kovy, vykazujúce zvý­ šenú odolnosť proti žiareniu. roztavených ko­ voch teplo môže odovzdávať pomocou migrácie elektrónov, značnej miere prispieva zvýšeniu ich tepelnej vodivosti. Naj­ používanejším roztaveným kovom sodík, ktorý popri svojich dobrých teplonosných vlastnostiach nedostatky aktivácii žiarením jeho zlúčeniny vodou výbušné. Cirák Lit.teplárenský koeficient 340 v ktorých vyrába spoločnom obehu teplo elektrická energia. ČSN 3350 Ondera— Hajčok teplonosné médium reaktore (syn. Roztavené kovy najčastejšie používajú v reaktoroch rýchlych stredných neutrónoch, ktorých odvádzajú veľké množstvá tepla, fyzika samotného reaktora povoľuje používať materiály pomerne nízkym moderačným koeficientom. V reaktoroch malým výkonom, kde sa uvoľnené teplo nevyužíva, ako teplonosné médium používa vzduch. Nedostatkom vzduchu vysoký účinný prierez dusíka pre pohltenie neutrónov. Táto ich vlastnosť pôsobí zníženie tepelného gradientu hraničných oblas­ tiach, takže prenos tepla neovplyvňuje am turbulentně prúdenie kvapaliny. Yoda ťažká voda majú podstatne vyšší koeficient odvodil tepla ako plyny a môžu použiť zariadeniach veľkými výkonmi. chla­ divo pre reaktor) kvapalná alebo plynná látka prenos tepla zariadení /jadrového reaktora.Takýto reaktor teplotné nestabilný, jeho výkon zvyšuje ­ šovaním teploty, môže viesť vážnej poruche. Kostovský . Eajčok— Ondera teplárenský koeficient —pomer maximál­ neho množstva pary odberov alebo proti­ tlaku turbín dodávaného tepelnej siete k celkovému maximálnemu množstvu tepla dodávanému tepelnej siete určitý čas (/dodávka tepla). Základným nedostatkom vody ťažkej vody ich korózna aktivita voči konštrukčným materiálom uránu a nevyhnutnosť zvýšenia tlaku okruhu na dosiahnutie vysokých teplôt. plyny. Teplotne nestabilný reaktor ťažko ovládateľný, preto energetické reaktory konštruujú tak, aby mali záporný teplotný koeficient. Niektoré prímesi, napr. kyslík, môžu koróziu urýchliť. Okrem toho prírodná voda pomerne veľký účinný prierez absorpcie tepelných neutrónov. Ani jeden týchto materiálov nevy­ hovuje všetkým uvedeným požiadavkám. reaktivita, tým výkon reaktora vzrastom teploty klesajú, reaktor má záporný koeficient reaktivity, teplotne stabilný. Rozoznávame / uzavretú teplárenskú sústavu otvorenú teplárenskú sústavu. Veľmi váž­ nym problémom pri ich použití jadrovom reaktore korózia tvorba zliatin roz­ manitých chemických zlúčenín. Reaktivita môže stúpnuť dôsledku teplotou vyvolanej zmeny efektívnych prie­ rezov absorpcie neutrónov, dalej zmeny hustoty materiálov zmeny geometrického usporiadania častí reaktora. Zároveň môžu slúžiť ako mode­ rátor reflektor. Ak zvyšovaním teploty stúpa reakti­ vita reaktora, ide reaktor kladným teplot­ ným koeficientom. Používa teplárenský koeficient (hodi­ nový) teplárenský koeficient (ročný, tzv. Ako teplonosné médiá použí­ vajú niektoré plyny pary, prírodná ťažká voda, organické kvapaliny roztavené kovy a soli. Okrem toho plyny aj malým účinným prierezom absorpcie neutrónov (napr. Na zabezpečenie optimálneho riadenia prevádzky potrebné meranie regulácia činnosti strojového zariadenia (/meranie v teplárenskej sústave, /regulácia teplá­ renskej sústavy, /hospodárnosť teplárenskej sústavy). koeficient ročnej teplárenskej dodávky). Musí mať tieto vlastnosti: nízky účinný prierez absorpcie neutrónov, radiačnú sta­ bilitu pri intenzívnych ožiareniach, nízku koróznu eróznu aktivitu vzhľadom na konštrukčný materiál jadrové palivo, vysoký koeficient odvodu tepla, veľkú tepel­ nú kapacitu nízky tlak pri vysokých teplotách. V sekundárnom okruhu ako teplonosné médium používa voda alebo jej para, príp.: 37, 94 teplotná stabilita reaktora pracovný režim jadrového reaktora záporným koeficientom reaktivity (/prevádzka jadro­ vej elektrárne)