Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.
Cirák
Lit. každom prípade rad takýchto
procesov (/rozpadový rad) dospeje nakoniec
k stabilnému jadru jeho základnom
energetickom stave.
Pri jedinom akte rádioaktívneho rozpadu
sa jadro nemusí dostať stabilného stavu,
ale môže byť schopné ďalšej rádioaktívnej
premeny.257 rádioaktívny žiarič
radiálny kompresor spaľovacích turbín
/kompresor spaľovacích turbín.: 100
rádioaktívny odpad /odstraňovanie rádio
aktívneho odpadu, /ochrana pred žiarením.
Rozpad ľubovoľnej rádioaktívnej látky
sa uskutočňuje podľa zákona
- JVt -M
kde JVt počet jadier, ktoré čase od
začiatku pozorovania ostali nerozpadnuté
z pôvodného počtu rádioaktívnych
jadier, premenová (rozpadová)
konštanta. Exponenciálny zákon pri jadro
vých premenách štatistický charakter
a platí len pre veľmi veľký počet rozpada
júcich jadier.
Rýchlosť rádioaktívnej premeny okrem
/premenovej konštanty môže charakteri
zovať /polčas premeny stredná doba
života.
rádioaktivita druh jadrovej premeny,
pri ktoré nastáva samovoľná zmena zlo
žení alebo stave atómových jadier nuklidu;
je vlastnosť atómových jadier prechádzať
vplyvom vnútorných príčin stabilnejšieho
stavu, uskutočňuje pomocou uvoľnenej
energie, ktorú odnášajú častice vznikajúce
pri premene (/jadrová energia).
rádioaktíny žiarič rádioaktívna látka,
ktorej úhrnná aktivita presahuje hodnoty
určené vyhláškou ktorej merná aktivita
presahuje 0,002 jaCí g“1, ide roztoky,
plyny alebo prášky, 0,01 [xCi ide
o tuhé prírodné rádioaktívne látky (/zdroj
žiarenia).
Pri rádioaktívnej premene jadra
môže uvoľňovať /častica /častica (S,
/fotón alebo môže dochádzať spontán
nemu, /samovoľnému rozpadu atómového
jadra. Jednotlivé rozpady sa
uskutočňujú náhodne, nezávisle od
seba. Prirodzená súvisí rádio
aktívnymi prvkami nachodiacimi prí
rode, umelá vzniká dôsledku ožiarenia
nerádioaktívnych prvkov jadrovými časti
cami .
Rozoznávame uzavreté žiariče, ktorých
úprava zabezpečuje tesnosť overenú skúš
kami vylučuje tak predvídaných pod
Rdmový rozvádzač (nn)
.
Rozlišujeme dva typy rádioaktivity: pri
rodzenú umelú
