Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.
Pravde
podobnosť uskutočnenia daného druhu in
terakcie závisí veľkej miere druhu
prostredia energie neutrónu charakte
rizovaná príslušným účinným prierezom.
Pozostáva detektora, impulzového zosil
ňovača, amplitiídového diskriminátora, tva
rovacieho integračného obvodu ručičko
vého meracieho prístroja.
V procese takéhoto vzájomného pôsobenia
v zásade dochádza bud /rozptylu neutró
nov atómových jadrách, resp. Integrálna efektívnosť
jadrového paliva určená fyzikálnymi cha
rakteristikami, najmä zásobou reaktivity. Cirák
Lit. Používa najmä
na dozimetrické účely.
Efektívnosť paliva množstvo vyrobe
nej energie [MW určuje vyhorením
palivaM t^1uránu. ich sústa
vách, bud /zachyteniu neutrónov jadre
s nasledovným uvoľnením fotónu neutró
nu alebo nabitej častice, príp.
Integrálne vyhorenie stredné hodnoty
od 000 (prírodný urán) 000 až
50 000 viac (obohatené palivá). Takto výsledkov merania
doletu častíc určiť ich energia.: 66, 69, 88, 114
inštalácia /elektrická inštalácia., štiepeniu jadra (n, f)
a radiačnému zachyteniu (n, y).: 94
interakcia neutrónov látkou vzájomné
pôsobenie neutrónov látkového prostredia,
ktorým neutróny prechádzajú (/neutrónová
fyzika).
Presnosť tejto metódy pohybuje me
dziach gj|20 presnosť kalorimetrickej
metódy závisí presnosti merania prie
ťahu chladiaceho média cez kanál, od
množstva teploty. Časť svojej
energie odovzdajú atómovému jadru for
me kinetickej energie, príp. Ta
kýto stav nie stabilný určitom čase
prechádza jadro nižšieho energetického
stavu vyžiarením fotónu alebo rozdelí
na dve alebo viacero častíc, príp.
Charakter interakcie závisí druhu látky
(atómové číslo, hustota) energie druhu
žiarenia (/jadrová energia).: 38, 117 Cirák
interakcia žiarenia látkou vzájomné
pôsobenie rýchlo letiacich elektricky nabi
tých nenabitých častíc (vrátane fotónov y)
s hmotným prostredím, ktorým prechádzajú.
Kalorimetrický spôsob kontroly sledova
nia efektívnosti jadrového paliva prebieha
nepretržite procese horenia umožňuje
lepšiu orientáciu. nových
jadier.
Lit. energie vzbude
nia. sprevádza
delenie zloženého jadra. Zvláštnosťou
ťažkých nabitých častíc pri prechode látkou
je, monoenergetický zväzok toho istého
druhu častíc danej látke prakticky
rovnaký dolet. Naproti tomu aktivačná
analýza robí vytriedení paliva re
aktora výsledky získavajú jej
uskutočnení, obyčajne horúcej komore. Spomaľovanie ťažkých
nabitých častíc spôsobené hlavne nepruž
nými zrážkami elektrónmi atómov látky,
pri ktorých dochádza ionizácii (/ionizu-
jtice žiarenie) vzbudeniu. Gróh
integrálna efektívnosť jadrového paliva —
maximálne možné vyhorenie jadrového pa
liva reaktore pri daných fyzikálnych para
metroch (/množenie jadrového paliva).
Nabité častice pri prechode látkou spo
maľujú rozptyľujú.
Meria alebo podľa množstva tepla odve
deného reaktora (kalorimetrická metóda),
alebo podklade aktivačnej analýzy —
podľa obsahu produktov štiepenia uráne.
Kostovský
intenzimeter prístroj zisťovanie poč
tu impulzov jednotku času výstupe
/nukleárneho počítača. Odlišnosť zapríčinená veľkým
rozdielom hmotnosti týchto častíc spočíva
.
inštalovaný výkon elektrizačnej sústavy —
súčet menovitých činných výkonov gene
rátorov (alternátorov) elektrizačnej sú
stave (/výkon elektrizačnej sústavy).107 interakcia žiarenia látkou
pričom frekvencia [Hz],
M —činiteľ vzájomnej indukčnosti medzi
dvoma jednovodičovými obvodmi zemou
ako spätným vodičom "1],
— jednofázový skratový prúd tečúci
zemou,
rv —výsledný redukčný činiteľ súbežných
uzemnených vodičov,
l —dĺžka súbehu [km].
Pri prechode neutrónov látkou neutró
ny okrem zachytenia atómovom jadre roz
ptyľujú jadrách (pružný nepružný
rozptyl), tým spomaľujú.
Pri zrážke ťažkých nabitých nenabitých
častíc atómovými jadrami môže dôjsť
k jadrovým premenám, pri ktorých pô
vodná častica jadrom obyčajne pohltí vznik
ne zložené jadro vzbudenom stave.
Aj elektróny podobne ako ťažké nabité
častice pri prechode látkou spomaľujú
a rozptyľujú. Pri interakcii neutró
nov látkou teda môže dôjsť pružnému
rozptylu (n, potenciálnemu rezonanč
nému, nekoherentnému koherentnému),
dalej nepružnému rozptylu (n, n*), jadro
vej premene uvoľnením nabitej častice
(n, p), (n, pod. Krútelová
ČSN 2030
Lit
