Tak ako v priebehu historického vývoja, tak aj v dnešnej dobe meranie úzko súvisí
s rozvojom vedy a techniky. Pokrok v technike (nové technológie, nové materiály, elektronika,
mikroelektronika, výpočtová technika) umožňuje zdokonaľovať meranie – meracie prístroje,
meracie metódy a spôsoby spracovania nameraných hodnôt . Dokonalejšie meranie umožňuje
objektívnejšie, presnejšie získavať údaje o objektoch a javoch, čo umožňuje spätne zvyšovať
úroveň techniky a overovať vedecké hypotézy. Rozvoj techniky a vedecký pokrok teda úzko súvisí
s meraním.
Autor: Doc. Ing. Miroslav Mojžiš, CSc
Strana 20 z 71
Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.
Táto koná každé roky Paríži, jej účastníci zástupcovia jednotlivých zmluvných štátov
a ako taká predstavuje vrcholný orgán Metrickej konvencie. vedie akútnej potrebe vytvoriť novú pre celú oblasť fyziky jednotnú sústavu
veličín jednotiek. Následne pre jej
jednotlivé oblasti vznikajú sústavy fyzikálnych veličín ich jednotiek ako napríklad cgs
(centimeter, gram, sekunda mechanika), cgses (centimeter, gram, sekunda elektrostatická –
elektrina), cgsem (centimeter, gram, sekunda, elektromagnetická magnetizmus).
Záverom možné povedať pri posudzovaní vývoja metrológie rozoznávame jej tri
zložky: vedeckú, aplikovanú legálnu. Konvencia zriadila „Medzinárodný úrad pre váhy miery“. Legálna časť obsahuje sebe pravidlá právne predpisy
umožňujúce korektný obchodný styk celosvetovú jednotnosť oblasti merania. Pavilón Bretenil
v zámku Sérves Ústav riadi „Medzinárodný výbor pre váhy miery“ Comité International
des Poids Mesures CIPM ktorý podriadený „Generálnej konferencii pre váhy miery“. Viaceré
jednotky definované základe poznatkov atómovej fyziky.
Prepočítavanie jednotiek medzi nimi komplikované pomocou veľkých niekedy necelistvých
koecifientov.20
a Venezuela. Výsledok porovnávania potom číslo, ktoré vyjadruje koľkokrát meraná
veličina väčšia ako jej jednotka. Meranie znamená potom meranie fyzikálnej veličiny, ktoré pozostáva jej porovnávania
s jej jednotkou. Fyzikálna veličina teda
pojem, ktorým kvalitatívne popisujeme jav alebo stav telesa, hmoty. Aplikovaná časť
je vítaným nenahraditeľným pomocníkom praktickom živote technickej praxi. Jej základom
je univerzálna sústava veličín jednotiek. Jednotka vhodne veľká
(zvolená) veličina rovnakého druhu slúži kvantitatívnemu popisu javu alebo stavu telesa,
hmoty.
Súbor veličín ich jednotiek, ktoré navzájom viazané matematickými vzťahmi
vyjadrujúcimi ich vzájomné pôsobenie fyzikálnych javoch, nazývame "Sústava fyzikálnych
veličín jednotiek", alebo skrátene "Sústava jednotiek" nakoľko pomenovanie starších sústav
tvorili skratky názvov ich najdôležitejších jednotiek.
V priebehu storočia dochádza prudkému rozvoju fyziky. VELIČINY ICH JEDNOTKY
Aby bolo možné kvalitatívne kvantitatívne určiť, popísať fyzikálne javy, telesá priestore
a vlastnosti hmoty meraním, zaviedli pojmy veličina jednotka. Jej vznik predstavuje najväčší
kvalitatívny skok vývoji metrológie, dosiahla ním vynikajúca unifikácia racionalizácia
v medzinárodnom meradle.
Vo vývoji jej založenia pozorujeme akurát zmeny definíciách jej základných
jednotiek, ktoré vynútil technický pokrok potreba väčšej presnosti etalónov jednotiek. hľadiska civilizačného pokroku mnohí prirovnávajú vynájdeniu
písma, číslic, alebo notového zápisu.
V roku 1960 Generálnej konferencii uzákonená univerzálna sústava veličín
a jednotiek názvom „Systéme International d′Unites“ „Sústava jednotiek SI“, ktorá používa
do dnes. Bureau International
des Poids Mesures BIPM ako stály vedecký ústav sídlom Paríži.
4. ďalším
rozvojom fyziky jej jednotlivé odbory prelínajú vyžaduje používanie viacerých sústav. Vedecká časť obsahuje sebe exaktné vzťahy súvisiace
s objavmi fyzike matematike popisujúce fyzikálne javy stavy telies hmoty.
