Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.
Spodný ohyb křivky úse-
kom podexpozície.
Koeficient kontrastu závisí fotocitlivej vrstvy, ako vý
vojky vyvolávacieho času.
Vlastnosťou týclito vrstiev je, miestach, ktoré dopadne
světlo, fotoeitlivá vrstva narušená (vzniká neviditelný obraz).
Křivka sčernenia prebieha podlá obr.
Strmost priamej časti křivky —C, vyjádřená označuje
sa koeficientom (gama) vrstvy vyjadřuje schopnost vrstvy podat
stupnicu jasov úmerne jasom fotografovaného predmetu. fotocitlivú vrstvu, pravda, musí
dopadnúť správné množstvo světla, aby tmavé miesta zostali nena
rušené světlé miesta neboli presvetlené.
130.4. křivku sčernenia. Bod zodpovedá najmenšej expozí-
cdi, pri ktorej nastáva váčšie sčernenie,
ako sčernenie závoja neexponováných
miest. kontrast
obrazu váčší ako kontrast predmetu, stupnica reprodukovaných
10.
Ak odpovedá rovnakému prírastku osvitov rovnaký
prírastok hustot rozloženie jasov obraze bude rovnaké ako roz-
loženie jasov fotografovánom predmete. 130.
Znázorňuje sústave pravoúhlých súradníc tak, úsečiek
nanáša logaritmus osvitu pořadnic příslušným osvitom
nanáša sčernenie, optická hustota vrstvy ktorá definovaná
ako dekadický logaritmus prevrátenej
hodnoty činitela priestupu vj^volanej vrst
vy negativu. Ustálením ne
narušených miestach rozpustí citlivá zlúčenina, takže vznikne sve-
telne prevrátený obraz, negativ.
Křivka graficky znázorňuje závislost optickej hustoty, ktorá vznikla
vyvoláním exponovanej vrstvy osvitu, ktorý vrstvu pósobil.Fotocitlivé vrstvy podstatě jemne dokonale rozpuštěné
kryštáliky haloidov striebra roztoku želatiny alebo iného koloid-
ného materiálu. Křivka sčernenia
162
. Po
vyvolaní tieto miesta sčernejú (úmerne osvitu). C—D je
úsek preexpozície. bode dosiahne
najváčšie sčernenie vrstvy. Tento roztok přidaní senzibilizátorov stabili
zátorov nalieva sklo alebo filmový pás celuloidu.
Každej fotocitlivej vrstvě možno přiřadit tzv.5. úseku sčer
nenie úměrné prírastku logaritmu osvitu,
je tísek normálnej expozície. Fotocitlivé vrstvy
LogH
Obr. Pre fyzikálnu
fotometriu význam len úsek C. Preto sa
činitel’ gama nazýva koeficientem kontrastu
