Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.
Pre směrové
kosínusy platia rovnice
/ N
COS(£, ----
£
cos(f, -£y
£
/ £z
COS(£, ---
£
9. Tak dostaneme povrch alebo plášť telesa, ktoré nazýva sve-
telná trubica (obr. Čiara, ktorej dotyčnici každom bode leží svetelný
vektor, představuje tzv.
Pre absolútnu hodnotu svetelného vektora platí rovnica
e ]/ei —f- fz
Smer svetelného vektora urěujú směrové kosínusy.
Představme si, každým bodom priestoru vedieme svetelnú
čiaru.4.obvod plošného zdroja tvar mnohouholníka, zložky svě
telného vektora směru súradnicových osí určíme pomocou vztahu
n
ex eos((5x)i
i=l
2
i= 1
n
L
£z
kde uhol, pod ktorým vidieť stranu mnohouholníka, ktorý
berieme úvahy, bodu ,
(<Sx)i, ((5y)i, (áz)i uhly, ktoré zviera jednotkový vektor plochy i-tej
steny odpovedajúcou súradnicovou osou. definície svetelnej trubice vyplývá, sve
telné čiary nich plášťom nevstupuji! ani nevystupujú. Počet svě
telných čiar zostáva svetelnej trubici stály. svetelnú čiaru (obr.
142
. 112). 113). Sveteiné čiory svetelné trubice
Hodnota smer svetelného vektora všeobecne každom bode
priestoru rózne
